Kubko a Danko boli kamaráti z pláže. Obaja žili v mestečku na pobreží a chodili so svojimi rodičmi na rybolov. Niektoré dni, keď sa Kubkovi a Dankovi nechcelo ísť na more s rodičmi, ostávali na pláži a hrali sa. Ich obľúbená hra bola na kráľov – každý si postavil svoj hrad z piesku a medzi svojimi pieskovými kráľovstvami viedli boje.
Ani teraz to nebolo inak. Chlapci ostali čakať na brehu a išli si stavať svoje hrady, no tentoraz pod kopou jemného piesku čosi objavili.
„Pozri, niekto to tu musel stratiť,“ riekol Kubko, keď spod piesku vytiahol otrhaný slamený klobúk s hnedou mašľou. „Škoda, že nie sú dva. Mohli by to byť naše koruny,“ povedal Danko a prišiel sa bližšie pozrieť, aký klobúk vytiahol Kubko z piesku. Kubko si ho nasadil na hlavu – a vtom sa ocitol v inom svete. Pred ním sa zjavila džungľa. Z vysokých stromov visel bambus, okolo poletovali farebné papagáje a po stromoch liezli opice. Kubko sa však zameral na šum vody, za ktorým sa vybral. Onedlho stál pri najvyššom vodopáde, aký kedy videl. No zrazu sa všetko prerušilo a bol opäť na pláži s Dankom.
„Hej! Prečo si to urobil?“ povedal smutne Kubko, keď zbadal, že mu Danko stiahol klobúk z hlavy. „Volal som ťa, ale ty, akoby si ma ani nepočul. Čo sa stalo?“ opýtal sa Danko zmätene. „Ten klobúk je začarovaný. Dal som si ho na hlavu a bol som zrazu úplne niekde inde,“ vysvetlil Kubko. Danko si ho zo zvedavosti tiež nasadil na hlavu.
On sa ocitol v inej zemi, než bol Kubko predtým. Stál na vrchu vysokej hory. Nevedel, kde to je, no výhľad na okolité lesy a rieky bol nádherný. Na skalisku sedel orol, ktorého krídla, keď ich rozprestrel, boli také veľké a široké ako malý vetroň. Danko si dal dole klobúk a s Kubkom si ho vymieňali celý čas až do príchodu rodičov. Za jedno popoludnie precestovali toľko krajín, že sa to nedalo porátať. Videli slony, žirafy, mrakodrapy aj tučniaky. Na konci si klobúk schovali do dutiny stromu a od toho dňa mali o zábavu vždy postarané.
