Bolo krásne letné ráno a Peťko bol so svojimi rodičmi prvýkrát pri mori. Zatiaľ čo rodičia oddychovali na deke a užívali si slniečko, malý Peťko preskúmaval na pláži každý kúsok. Staval si hrad z piesku, potom hľadal mušle, až napokon v diaľke zbadal malý ostrovček, ktorý nevyzeral tak ďaleko. Ako sa tam však dostať? Peťko rozmýšľal a rozmýšľal, až zbadal na okraji pláže vyplavenú dosku.
To je ono! Peťko použil dosku ako plť a tak sa preplavil až k tomu neďalekému ostrovčeku. Na prvý pohľad vôbec nevyzeral inak ako pláž. Tiež tam boli palmy a piesok, no Peťko si všimol čosi záhadné – menšiu jaskyňu. Lákalo ho zistiť, čo sa tam nachádza. Žeby tam bolo ukryté niečo cenné? Alebo tam možno niekto žije? Peťko sa teda vybral dovnútra a sám neveril, čo tam uvidel. Bolo tam zlata, šperkov a diamantov ako z nejakej rozprávky.
„Kto si? Nechaj náš poklad!“ vybehli zrazu malé stvorenia. Bolo ich asi tucet a vyzerali ako nejakí škriatkovia.
„Nemusíte sa báť. Ja som Peťko a neprišiel som vám ukradnúť poklad. Len som sa vybral na výlet,“ povedal Peťko na svoju obranu a škriatkovia sa trocha upokojili. „My sme sa báli, že si jeden z tých zlých pirátov! Oni sú veľkí a je ich viac. Už párkrát nás okradli a nevieme, ako sa máme brániť,“ posmutneli škriatkovia a vtom Peťka čosi napadlo. „Ja vymyslím, ako ochrániť váš poklad,“ povedal Peťko a škriatkovia sa zaradovali.
Peťko sa prechádzal po jaskyni a premýšľal, akú pascu by mohol na pirátov vymyslieť. Keď mu nič nenapadalo, vyšiel z jaskyne a prechádzal sa po pláži. Vtedy zbadal čosi, čo sa presne hodilo na jeho plán – rybársku sieť! Rýchlo ju vzal a vrátil sa s ňou do jaskyne.
„A čo s tým ideš robiť, Peťko? My predsa nejdeme chytať ryby,“ povedali škriatkovia. Peťko im teda vysvetlil svoj plán: „Do vchodu jaskyne zaviažeme špagátik. Ak prídu piráti, potknú sa, spadnú a padne na nich táto sieť. Tak ich chytíte a už vám nič neukradnú.“
Škriatkovia pomáhali Peťkovi a spolu nachystali pascu na pirátov. Hotoví boli práve včas, pretože po dokončení pasce na ostrov priplávali piráti. Rozbehli sa hneď do jaskyne, aby olúpili škriatkov, no to sa im nepodarilo. Namiesto toho sa chytili do siete a prosili o milosť.
„My vás pustíme iba vtedy, keď sľúbite, že na náš ostrov už nikdy neprídete!“ riekol jeden zo škriatkov a piráti prisľúbili, že už nikdy na ostrov neprídu.
Škriatkovia sa Peťkovi odvďačili a dovolili mu vziať si čokoľvek, čo si praje. Vzal si však iba jeden perlový náhrdelník pre mamku a ďalekohľad, aby mohol s ockom pozorovať more. Potom sa už pobral späť na pobrežie, kde ho očakávali rodičia. No nepovedal im ani slovko a svoje dobrodružstvo si nechal ako malé tajomstvo.
