Naša rozprávka dnes začína vnútri dutého duba, kde mala domov jedna mačička. Bola ryšavá ako líška, labky mala biele ako sneh a očká veľké a zelené ako smaragd. Bola to mačička Ela, ktorá mala rada dobrodružstvá a každý deň sa zatúlala kamsi inam.
Aj dnes ráno, v slnečný jarný deň, si povedala, že sa prejde lesom a možno zažije niečo zábavné. Zastavila sa pri potôčiku napiť vodičky a potom lesnou cestičkou sa vybrala až na okraj neďalekej dedinky, kde stál domček.
„Kto tu býva? Nenájde sa tu čosi dobré pod zub?“ spytovala sa Ela samej seba a vyskočila na parapet, aby nahliadla do domčeka cez pootvorený oblok. Nahliadla do menšej izbičky, kde sedela babička v kresle a plietla šál na zimu. Ela sa zahľadela na malé klbko vlny, ktoré sa babke váľalo pri nohách. A čo lepšie – vedľa nej bol ešte plný košík vlny! To by bola super hračka! Mäkkučké klbko, ktoré si môže kotúľať a naháňať po svojej nore. Ale ako sa tam dostať a vziať si to klbko? Ela zoskočila smutne z parapetu, keď sa pred ňou zjavila myška.
„Prosím, nezjedz ma! Urobím čokoľvek,“ riekla myška vystrašene, keď zbadala Elu. „Ja ťa nechcem zjesť. Ale pomoc by sa mi zišla,“ zamyslela sa Ela. Myška je predsa menšia a babka by si ju ani nevšimla. Ela teda porozprávala myške o klbku vlny, ktoré by chcela. Myška však namietala: „Čo ak si ma babička predsa všimne a bude ma metlou po dome naháňať?“ „Tak to urobíme inak. Ja začnem mňaukať a babička sa príde pozrieť na záhradu. Kým ma bude hľadať, ty dnu prekĺzneš cez okno a vezmeš mi moje klbko vlny,“ vymyslela Ela plán a myške sa tiež celkom páčil. „Tak dobre. Ale za odmenu chcem kúsok najlepšieho syra,“ riekla myška a Ela jej ho sľúbila. Vedela presne, kde ten dobrý syr majú.
A tak teda začali. Ela sa skryla za krík v záhrade a začala hlasno mňaukať. A babička ozaj vyšla von na záhradu. „Žeby sa mi tu nejaké mača zatúlalo?“ začudovala sa babka, a kým hľadala Elu po záhrade, myška skočila cez oblok dnu a v zúbkoch ťahala klbko vlny späť von na záhradu. Myška bola šikovná, a kým sa babka vrátila dnu, už ťahala klbko vlny von oblokom. „Ďakujem, myška. A aj ja som ti niečo sľúbila, tak poď so mnou,“ riekla Ela a spolu s myškou kráčali až k starej mliekarni, kde si Ela sadla pred dvere a začala mňaukať. Vyšiel von pán mliekar a riekol: „Vari si ty smädná?“ Pohladkal Elu a doniesol jej misku mlieka. Ona si odpila z misky a mňaukala ďalej.
„Ja som hlupák, budeš asi aj hladná mačička,“ povedal a doniesol Ele veľký kus syra. Ona si ho vzala do papuľky a doniesla ho svojej kamarátke myške. „Ďakujem, mačička. Taký veľký kus syra som ešte nemala. A ako krásne vonia!“ riekla myška a obe sa spolu pobrali domov. Ela mala za sebou opäť ďalšie dobrodružstvo. A okrem novej zábavy, ktorú si priniesla domov, získala aj novú priateľku myšku.
