Na okraji malého mestečka stál dom, a v tom dome býval malý chlapček Miško so svojimi rodičmi a chystal sa práve uložiť k spánku. Ako ležal v posteli vo svojej izbičke, tak cez okno zahliadol silné svetlo.
Nikdy predsa takto mesiac ani hviezdy nežiarili. Premohla ho teda jeho zvedavosť a podišiel k oknu, aby sa pozrel, čo to tam tak jasne žiarilo. Neuveril však vlastným očiam, čo práve vonku uvidel! Na ich záhrade pristál lietajúci tanier ako z nejakého filmu. Miško si obliekol teplý sveter, topánočky a potichučky sa vybral von do záhrady, aby sa pozrel, čo za čudo sa zjavilo na ich záhrade.
Ozaj tam bol lietajúci tanier a z neho po chvíli vyšlo malé, zelené stvorenie s dvoma anténkami trčiacimi z jeho hlavy a jedným veľkým modrým okom. ,,Ahoj, a ty si kto?”opýtal sa Miško zmätene a zelené stvorenie zamávalo na Miška. ,,Ja som prišiel z vesmíru. A kto si ty pozemšťan?”opýtal sa mimozemšťan Miška. ,,Ja som Miško. A ty nemáš žiadne meno?”riekol Miško sa a mimozemšťan nechápavo gúľal okom. ,,Ja neviem, čo meno je.” povedal mimozemšťan. ,,To je niečo unikátne, ako ťa ľudia volajú a robí ťa to výnimočným od ostatných ľudí. Budem ťa volať Rudko.”povedal Miško a usmial sa.
,,Tak prečo si tu Rudko?”vyzvedal Miško od Rudka. ,,Ja potrebovať nabiť svoju loď.”riekol Rudko a ukázal svojim prstom na lietajúci tanier. ,,Chápem. Tak ti ukážem náš dvor a moje hračky.”potešil sa Miško a rozbehol sa po dvore. ,,Čo je hračka?”opýtal sa Rudko. ,,To je niečo čím sa zabávaš, aby ti bolo veselšie a bol si šťastný.”vysvetlil Miško a vzal Rudka ku košíku, kde mal svoje hračky. ,,Napríklad toto je lopta. To takto kopneš, a druhý ti ju kope späť. A takto sa zabávate spolu.”vysvetlil Miško a kopol do lopty smerom na Rudka. Ten si loptu prezeral vystrašene, no potom ju kopol späť Miškovi.
A takto Rudko objavil nové veci na zemi. Miško mu ukázal aj svojho robota, autíčka a bicykel. ,,A na čo je ten bicykel dobrý?”opýtal sa Rudko a poškrabal si hlavu. ,,Je to super vec. Môžeš sa na nej pohybovať oveľa rýchlejšie ako normálne. Je to ako malá vesmírna loď na kolesách.”povedal Miško a sadol na bicykel, aby ukázal Rudkovi, ako bicykel funguje. Miško sa previezol dookola po záhrade a Rudko riekol: ,,Vy pozemšťania máte veľmi zaujímavé veci.”
Ešte chvíľku sa Miško s Rudkom bavili, až Rudko musel opäť ísť ďalej. ,,Ďakujem Miško. Bolo milé ťa spoznať,”povedal Rudko a vytiahol z vačku akýsi kameň, ,,To je na pamiatku odo mňa. Mesačný kameň.” ,,Ďakujem Rudko. Šťastnú cestu.”zaželal Miško Rudkovi predtým, ako nasadol do svojej lode a opäť letel ďalej. To, či sa ešte Rudko vráti Miško nevie, no aspoň má pamiatku na to, že ozaj stretol mimozemšťana. Mesačný kameň.
