Kedysi v malom mestečku žil chlapec menom Adam, ktorý veľmi túžil spoznať celý svet. Bol však ešte dieťa a rodičia nemali peňazí nazvyš. No napriek tomu sa Adam svojho sna nevzdával.
Každý deň sa hrával vo svojej izbičke so svojím červeným autíčkom a predstieral, že cestuje do rôznych krajín. Mamička sa nad jeho fantáziou vždy usmiala.
Aj dnes, keď sa vrátili zo škôlky a mamička pripravovala večeru, Adamko si šiel hrať. Vzal svoje autíčko a zamrmlal:
„Vrm, vrm! Dnes ideme do Ázie. Ľudia tam majú šikmé oči a varia najlepšiu ryžu. A potom pôjdeme do Egypta – púšte sú vraj plné piesku a pyramídy plné múmií! A určite by som sa rád povozil na hrbatých ťavách.“
Takto Adam sníval, až prišiel jeden výnimočný deň. Mamička musela zostať v práci dlhšie a Adam zostal doma sám. Keď chytil svoje autíčko, stalo sa niečo neuveriteľné – autíčko sa premenilo na skutočné auto! Adam sa naň neveriacky pozeral, kým mu auto neprehovorilo:
„Načo čakáš, mladý pán? Máš v hlave toľko predstáv, tak poďme zažiť dobrodružstvo! Nasadni a odveziem ťa, kam len chceš.“
Adam neváhal a nasadol.
„Tak kam najprv? Do teplého Egypta?“ spýtalo sa auto.
„Áno!“ súhlasil Adam.
V okamihu stáli na obrovskej púšti. V diaľke sa týčili pyramídy a okolo kráčali ťavy. Adam už o chvíľu sedel na jednej z nich a prechádzal horúcou púšťou.
„To je neskutočné! Ako v rozprávke!“ zvolal nadšene.
„A kam teraz?“ spýtalo sa auto.
„Do Číny, ochutnať najlepšiu ryžu na svete!“
Behom sekundy stáli pri rieke v ďalekej Ázii. Na brehu miestni ľudia predvádzali bojové umenia a na stole stála miska s voňavou ryžou. Adam ochutnal a vyhlásil:
„Najlepšia, akú som kedy jedol.“
„Ešte jeden výlet a pôjdeme domov, mamička sa isto skoro vráti,“ navrhlo auto.
„Do pralesa! Chcem vidieť farebné papagáje!“
A tak sa ocitli v zelenej džungli. Na stromoch sa hojdačky opíc striedali s krikom papagájov v dúhových farbách. Adam si všimol aj malé čierno-biele medvedíky, ktoré jedli bambus.
„Čo sú to za zvieratká?“ spýtal sa.
„To sú pandy,“ vysvetlilo auto.
„Teraz už domov. Ale ak budeš dobrý, vezmem ťa zasa,“ povedalo auto.
Adam prikývol, a v tom okamihu sa ocitol späť vo svojej izbičke.
Bolo to skutočné, alebo len sen? To nik nevie – ale pre Adama to bol najkrajší deň v živote.
