Bolo jedno z teplejších jesenných popoludní a Tomáš so Šimonom sa vracali spolu s mamičkou zo školy. Chodníky boli zasypané farebným lístím, no chlapcov zaujalo aj čosi iné. Na chodníku ležali akési hnedé plody, ktoré ešte predtým nevideli.
„Čo je to, mamička?“ opýtal sa Tomáš a ukázal na plody popadané na chodníku.
„To sú gaštany, chlapci. Najskôr kvitnú v zelenom obale a vyzerajú ako zelení ježkovia. A keď dozrejú, tak na jeseň opadávajú zo stromov ako gaštanové orechy. Dajú sa z nich vyrobiť rôzne postavičky alebo upiecť a zjesť ako chutná desiata,“ vysvetlila mamička svojim synom a Šimonovi sa rozžiarili očká.
„V škole budeme mať jesenné predstavenie. Možno by sme mohli pár gaštanov nazbierať a potom s gaštanovými postavičkami zahrať divadlo,“ navrhol Šimon nadšene a Tomášovi sa tá myšlienka páčila tiež.
A tak obaja chlapci začali zbierať z chodníka popadané gaštany a po príchode domov sa pustili do práce. Spolu vytvorili z gaštanov pár postavičiek – psa, draka, princa, koníka a ježkov.
„A čo za divadlo by sme mali zahrať?“ zamýšľal sa Šimon a obaja chlapci pozerali na vytvorené postavičky.
„Čo tak o drakovi, ktorý napadne hrad? A princ ho vyslobodí na svojom koňovi a zvieratká im pomôžu, aby draka porazil,“ riekol Tomáš a Šimon súhlasil.
„To znie parádne! Môžeme si vytvoriť scénu zo starých kartónov vo špajze.“
A tak vytvorili scénu s vysokým hradom a veľkou záhradou. Keď bolo všetko hotové, chlapci nacvičovali scénku až do neskorého večera.
Na druhý deň si chlapci divadlo s postavičkami doniesli do školy a všetci obdivovali ich krásne výtvory. Keď prišli na rad s hraním ich scénky, stalo sa čosi nezvyčajné. Postavičky ožili! No všetko robili úplne rovnako, ako si to chlapci nacvičili.
Drak napadol hrad princa a ten sa dal s drakom do boja. Drak stúpil na ježkov a zapotácal sa od bolesti. Princ draka premohol a krajina sa tešila.
„To bolo skvelé! Skoro ako skutočné,“ chválila pani učiteľka chlapcov, no iba oni dvaja vedeli, že postavičky boli naozaj skutočné. Aj keď len na chvíľku – po divadle sa opäť premenili na obyčajné gaštanové figúrky.
Tomášovi a Šimonovi však ostane spomienka na gaštanové divadlo na celý život.
