Kedysi dávno bolo jedno poštárske autíčko. To autíčko rozvážalo ľuďom listy a všelijaké balíčky. Jazdilo v horúčave, v zime, v daždi aj v snehu. Dokonca vyšlo aj vtedy, keď bolo poľadovie a cesty sa šmýkali, no… ako ľad.
V jednej dedine si Jurkova maminka objednala v lekárni lieky. Jurko bol chorý a maminka nemala auto, aby mohla ísť po lieky. Nechala si ich preto poslať poštou. Autíčko balíček s liekmi naložilo a vydalo sa na cestu.
„To sa to ale dnes šmýka,“ vravelo si autíčko a driapalo sa do kopca.
V zákrute stretlo červené autíčko, ktoré stálo zapichnuté v snehu vedľa cesty.
„Jej, poštárske autíčko, kam ideš?“ huhľalo červené autíčko zo snehu.
„Musím doručiť dôležitý balíček,“ vravelo poštárske autíčko.
„Radšej nikam nejazdi. Pozri sa, ako sa šmýka. Šmyklo ma z cesty do priekopy a teraz musím čakať, kým príde kamarát traktor a vytiahne ma.“
„Ale ja predsa musím ísť. Neboj sa, ja to zvládnem,“ povedalo odhodlane poštárske autíčko a pomaly išlo po ceste.
Bolo asi v polovici cesty do dediny, keď stretlo veľký kamión. Ten stál pri ceste a nemohol vyjsť do kopca.
„Jej, poštárske autíčko, kam ideš? Veď je všade samý ľad,“ čudoval sa kamión.
„Musím doručiť dôležitý balíček,“ vravelo poštárske autíčko.
„Aha. Aj ja rozvážam dôležitý náklad. Veziem jedlo do obchodu, aby si ľudia mohli nakúpiť. Ale asi prídem neskoro, pretože neviem vyjsť tento kopec.“
„Aj ja už musím ísť. Tak veľa šťastia. O chvíľu tadiaľto pôjde kamarát traktor, určite ti tiež pomôže.“
Poštárske autíčko išlo ďalej. Išlo z prudkého kopčeka, kolieska sa mu rozbehli, až sa začalo báť.
Idem príliš rýchlo, napadlo autíčku a začalo brzdiť. To bola ale chyba, pretože keď sa na ľade prudko zabrzdí, kolesá sa začnú o to viac šmýkať.
Zrazu autíčko vidí, že sa šmýka do priekopy. Skĺzlo z cesty rovno do snehovej periny. Aspoň, že to bolo mäkké. Ale vyjsť von už nešlo.
„Ach jaj, teraz balíček nestihnem doručiť včas. Kým sa sem dostane traktor, bude už dávno večer,“ nariekalo poštárske autíčko.
Už-už chcelo začať plakať, keď tu začulo, že tadiaľ niekto ide. Bolo to veľké červené auto s majákom, ktorý modro blikotal.
„Poštárske autíčko, prichádzame ti na pomoc,“ volalo autíčko a zatrúbilo.
Poštárske autíčko spoznalo, že to sú hasiči! Tí mu hneď pomohli dostať sa zo snehu späť na cestu.
„Ďakujem vám, hasiči! Veľmi, veľmi pekne vám ďakujem.“
Nemáš za čo, autíčko. Pomáhať ostatným je naša práca,“ povedali hasiči. My musíme ísť ďalej, pri meste spadol strom na cestu a treba pomáhať aj tam,“ a s pusteným majákom išli ďalej.
Poštárske autíčko išlo už opatrnejšie a šťastne dorazilo do dedinky. Odovzdalo balíček Jurkovej mamičke.
„Ďakujem ti, autíčko, teraz sa Jurkovi určite polepší, keď má tie správne lieky.“
Autíčko bolo na seba pyšné, že dokázalo dôležitý balíček doručiť. Šťastne docestovalo späť k pošte, tam vošlo do teplej garáže a odpočívalo. Aby malo dosť síl na ďalšie dobrodružstvá, keď bude treba doručiť niečo dôležité.
