V hlbokom lese neďaleko dedinky stála chalúpka. A v tej chalúpke si už roky nažíval starý čarodej Dobromag. Bol to šikovný čarodej – dokázal vyrábať lieky, pričarovať lepšie počasie či prinútiť kvety rozkvitať. Väčšinou nechodil medzi ľudí a voľné chvíle trávil buď v záhradke pri dome alebo so svojím kocúrikom Fúzikom.
Avšak dnešný deň urobil výnimku. Vonku napadol prvý sneh, a tak sa rozhodol prejsť do dediny. Myslel si, že tam panuje dobrá nálada — veď ľudia sa majú tešiť zo snehu a prichádzajúcich sviatkov.
Ale namiesto radosti tam všetci panikárili, dospelí sa hádali a dokonca aj deti boli veľmi smutné.
„Musím predsa niečo vymyslieť,“ riekol si Dobromag. „Ľudia sa predsa musia opäť začať tešiť, a nie takto vyvádzať.“
Rýchlo sa pobral domov a začal prehľadávať svoje knihy, aby našiel kúzlo, ktoré ľuďom vráti šťastie. Veru dlho sa hrabal, až ho skutočne našiel.
Neváhal ani minútu a vytiahol svoj kotlík. Pridával doň jednu ingredienciu po druhej, až nakoniec prisypal poslednú vec z pláteného mešteka. Lektvar šťastia bol hotový.
Čarodej utekal do svojej vežičky a rozfúkal lektvar priamo do dediny, radujúc sa, že sa tam ľudia opäť začnú smiať.
No keď sa tam prešiel, nemohol veriť vlastným očiam. Ľudia sa ešte viac hádali, dokonca sa aj bili, a deti plakali od nešťastia.
„Prečo to kúzlo nefungovalo? Veď je tu ešte väčšia pohroma!“ chytil sa za klobúk a utekal domov zistiť, kde spravil chybu.
Skontroloval všetky prísady, ktoré pridal do lektvaru, až prišiel k tej poslednej.
„Juuj, to som pokašľal! Namiesto štvorlístkov som tam pridal muchotrávku. Ako teraz nazbieram štvorlístky? Vonku je kosa a nič tam nekvitne,“ nariekal Dobromag a vybral sa na prechádzku, aby prišiel na riešenie. Ak to nenapraví, budú to najhoršie sviatky, aké ľudia zažili!
Ako tak nariekal popod fúzy, stretla ho na ceste starenka.
„Dobrý deň, pane. Prečo tak nariekate? Vari sa deje nejaká pohroma?“ opýtala sa.
Dobromag si povzdychol: „Kiežby ste len vedeli.“
„Tak mi to vyrozprávajte, možno vám pomôžem,“ riekla starenka.
Posadili sa na starý peň a Dobromag jej všetko povedal.
„No vidíte, máte šťastie. Ja som bylinkárka a štvorlístky doma ešte mám,“ usmiala sa.
Dobromag sa takmer rozplakal od radosti.
„Babka, vy ma zachránite! Ako sa vám odvďačím?“
„Dobrým slovom,“ povedala starenka. „A hlavne zachráňte ten ľud od nešťastia.“
Starenka mu doniesla štvorlístky a Dobromag utekal domov napraviť svoju chybu.
Doma hneď pripravil nový lektvar a opäť ho rozfúkal zo svojej vežičky.
A veru ani nemusel zájsť do dediny. Už z diaľky počul spev, smiech a veselý ruch.
Bol nesmierne vďačný starenke a odvtedy ju vždy slušne zdravil. A od toho dňa každé ráno starostlivo kontroloval suroviny do svojich lektvarov, aby už nikdy nespôsobil žiadnu pohromu.
