Bola zima, všade sneh a mráz. Bubík so Zubomilou stavali snehuliaka na záhrade.
„Bubík, ty si truľo,“ zamrmlala Zubomila, keď uvidela, kam postavil svojho snehuliaka. „Takto tatko asi do práce nepôjde.“
„Hehehe,“ chichotal sa Bubík a nasadil svojmu snehuliakovi hrniec na hlavu. „To si píš.“ Prečo myslíš, že som mu ho staval hneď na výjazde z garáže? Nech si tú zimu tiež trochu užije, hehehe.“
Zubomila nad ním mávla rukou a išla hľadať konár, ktorým by svojmu snehuliakovi urobila vlasy. Jej snehuliak bol totiž snehuliačka. Prišla k jednému kríku, ktorý rástol vedľa kôlne.
„Jéj, pozri, Bubík, to je nádhera,“ ukazovala Zubomila na cencúle, ktoré viseli zo strechy.
„Juj, to sa teda pozrime,“ spozornel Bubík a hneď sa rozbehol po cencúľ. Strecha bola nízka, takže ho mohol ľahko odtrhnúť. Najprv ho skúšal ochutnať, ale nemal žiadnu chuť. Potom ním zamával v ruke a zvolal na celé Strašidrno: „Som čarodejník snehu a ľadu! A všetci sa traste, lebo vás týmto čarovným cencúľom premením na ľad!“
„Keby si len nekecal,“ zavrčala Zubomila.
„Hneď teba, ty drzé strašidlo, premením na snehuliaka. Na moje prikázanie, cencúľu ukázanie, nech je z teba snehová guľa!“
Bubík mával cencúľom, ale nič sa nestalo.
„Chceš vidieť lepšie kúzlo, ty čarodejník?“ spýtala sa ho Zubomila.
„Aké?“
„Tak poď domov a ten svoj čarovný cencúľ vezmi tiež.“
Doma sa vyzliekli zo zimných búnd a oteplovačiek. Zubomila priniesla hrniec.
„Tak, čarodejník snehu a ľadu, sem daj cencúľ,“ povedala Zubomila.
Bubík položil cencúľ do hrnca.
No teda, to je kúzlo. Cencúľ v hrnci,“ odfrkol po chvíli.
Každé kúzlo chvíľu trvá, Bubík.“
Čarodejník snehu a ľadu, chcela si povedať,“ opravil ju.
Skôr čarodejník vody. Pozri,“ povedala Zubomila a ukázala do hrnca.
Z cencúľa sa stala voda.
„Kdeže, ja som čarodejník ľadu a snehu. To je môj cencúľ,“ brblal Bubík a máchal si ruky vo vode, aby ju chytil.
„Vodu nechytíš, je tekutá,“ povedala Zubomila.
„To nie je pravda, pred chvíľou bola tvrdá.“
„A môže byť aj plynná,“ ozval sa im spoza chrbta Tatko, ktorý ich už dlhšie počúval z kuchyne.
„Ako to?“ divil sa Bubík.
Tatko vzal hrniec, postavil ho na sporák a otočil gombíkom. O chvíľu voda v hrnci začala vrieť a stúpala z nej para. O chvíľu v hrnci takmer nič nezostalo.
„Môj cencúľ! Je preč! Ty si ho nechal zmiznúť,“ čudoval sa Bubík.
„On nezmizol. Len sa z neho stala para,“ vysvetlil tatko.
„Para? A kam šla tá para?“
„Para stúpa nahor. Všetka voda sa odparuje. Voda z mora, voda z rybníka aj voda z hrnca. A všetka tá para stúpa hore, kde sa z nej stanú oblaky. Tam sa para zmení na kvapalinu – na dážď a ten sa vráti späť na pevninu, do morí, do rybníkov, …“
„Aj do hrnca?“ prerušil Bubík tatka.
„Keď ho necháš vonku a bude pršať, vráti sa ti aj do hrnca,“ smial sa tatko. „A keď ho tam necháš na slnku, slnko tú vodu zase odparí. A takto to chodí stále dookola. Hovorí sa tomu kolobeh vody, žiadne čary v tom nie sú, ty náš malý čarodejník.“
„Ale cencúle z neba nepršia. Kde sa vzali?“ spýtal sa Bubík.
„Voda má tri skupenstvá: pevné, plynné a kvapalné. To pevné je ten tvoj cencúľ. Je to voda, ktorá zamrzla. Z tej sa stane ľad.“
„To poznám. Mama v mrazničke vyrába kocky ľadu, keď v lete pripravuje studenú vodu s citrónom,“ spomenul si Bubík.
„Áno, to je zamrznutá voda. Aj zamrznutá voda môže padať z neba.“
„No jasné,“ povedala Zubomila. „Ako sneh alebo krúpy.“
„Áno, keď sa dážď v oblakoch priveľmi ochladí, v zime je z toho sneh a v lete krúpy.“
„Takže ak chcem chytiť vodu do ruky, musím ju najprv nechať zamrznúť?“ uisťoval sa Bubík.
„Áno, lebo voda nemá svoj pevný tvar,“ povedal tatko. „Ale tú tekutinu si môžeš nabrať do dlaní alebo hrnčeka. V hrnčeku sa vytvaruje podľa hrnčeka, v dlaniach sa vytvaruje podľa tvojich dlaní. A podľa toho tvaru môže aj zamrznúť.
„Fíha, v tom prípade budem čarodejník vody, keď sa s ňou dá robiť toľko kúziel!“ zaradoval sa Bubík a hneď si natočil trochu vody do formičky, aby ju skúsil dať za dvere zamraziť. A Zubomila? Tá išla do mrazničky, lebo z toho dostala obrovskú chuť na zmrzlinu.
Len tatko si radšej uvaril teplý čaj. Na zmrzlinu je teraz v zime ešte dosť času. Tu si bude šetriť na leto.
