Cestovatelia z tejto rozprávky nie sú len takí hocijakí: sú to totiž bacily. Cestujú všade tam, kam sa im práve zachce – najradšej však do bruška detí, ktoré si neumývajú ruky. Ako sa len takýchto cestovateľov zbaviť? Prečítajte si v tomto krátkom príbehu.

Kde bolo, tam bolo, za deviatimi horami a deviatimi riekami, sedela na záchodovej doske partia bacilov. Boli bacuľaté, chlpaté a mali ostré zúbky aj pazúriky. V rukách držali kufríky a na hlavách mali nasadené klobúčiky, niektoré trochu nakrivo. Sedeli tam už hodnú chvíľu a tešili sa, kedy konečne pôjdu na výlet.

Vtom sa na záchode rozsvietilo svetlo. Na záchodovú dosku si opatrne sadol malý Jakubko.

„Ideme na to, chlapci!“ zavelil najväčší a najtlstejší bacil a všetci vyrazili vpred. Bežali a bežali, až sa im podarilo vyskočiť na Jakubkove dlane. Pevne sa chytili a už sa nepustili.

„Hurá, pôjdeme na výlet!“ radovali sa svorne. Najväčší bacil ich však zastavil.

„Ešte sa neradujme, kamaráti. Čo ak si chlapček teraz umyje ruky? To by sme veru nešli nikam.“

Chlapček zoskočil zo záchodovej dosky a spláchol. Potom sa priblížil k umývadlu. Bacily napäto čakali, čo Jakubko urobí. Niektoré z nich mu od samej nervozity zahryzli do dlane. Tak umyje si ruky alebo nie?

Na obrovskú radosť bacilov však Jakubko zabudol. Prešiel okolo umývadla, ani si nevšimol voňavé mydlo a šiel priamo do kuchyne. Bacily na Jakubkovej dlani prepukli v ohlušujúci jasot.

„Jupí, zabudol! Tak predsa bude výlet!“

Jakubko prešiel kuchyňou a vzal si z misky želatínový cukrík.

„Chlapci, pripraviť sa, pozor, ideme!“ zvolal najväčší bacil, nasadil si na oči plavecké okuliare a pripravil sa na skok. Len čo si dal Jakubko neumytou rukou cukrík, celá chlpatá partia mu z nej bez váhania naskákala do úst. A párty sa začala. Jeden bacil sa zahryzol Jakubkovi do líčka. Ďalší sa zavŕtal medzi zúbky a škrabal tam Jakubka ostrými pazúrikmi. Ostatné čakali.

Len čo chlapček prehltol, vydali sa spolu so slinami dlhou šmykľavkou v krku priamo do bruška. Na šmykľavke to nádherne išlo, bacily na chrbte rezali ostré zákruty ako na tobogane. Až naraz žblnk! Už boli v brušku.

V žalúdku to bolo ako v bazéne. Hopsali si tam, potápali sa a voľkali si: „To je ale skvelý výlet!“

Pretože sú bacily už od prírody zlomyseľné, aj teraz začali s chuťou Jakubka zlostiť. Dlhými pazúrikmi ho v brušku pichali, skákali po jedle, ktoré pred chvíľou zjedol, a bili sa medzi sebou.

„Mamička, mne je akosi zle,“ mračil sa Jakubko a držal sa pri tom za bruško. „Čo sa mi to deje?“

„Jakubko, možno si niečo zlé zjedol,“ zamyslela sa mamička.

„Mal som len jeden cukrík, keď som sa vrátil zo záchoda,“ odpovedal Jakubko, celý bledý.

„A umyl si si poriadne ruky?“ spýtala sa mamička. Jakubko previnilo zavrtel hlavou.

„Tak to bude asi ono. Teraz máš v brušku bacily, ktoré ti tam robia zlosť. Poď, uvarím ti bylinkový čaj, aby ti uľavil.“ Ako maminka riekla, tak aj urobila. Uložila Jakubka do postele a doniesla mu šálku teplého čaju.

„Pekne to vypi. A pamätaj si, že si musíš dôkladne umývať ruky, teplou vodou a mydlom. Bacily to nemajú rady.“

„Nevliezli by mi potom do úst?“ zaujímal sa Jakubko.

„Veru nevliezli. Pekne by si ich spláchol do umývadla a nemohli by ti tak robiť zle,“ vysvetlila mu mamička a pohladila chlapčeka po vlasoch.

Jakubko poslušne vypil čaj a o chvíľu cítil, že už mu je lepšie. Bacily v ústach aj brušku sa však poriadne zlostili. Hrozili drobnými pästičkami a vykrikovali, že toto chlapčekovi nedarujú. No nezostalo im nič iné, než si zbaliť kufre a z bruška odísť.

„Šéfe,“ ozval sa jeden z chlpatých bacilov, „čo by sme robili, keby si všetky deti umývali ruky? Koho by sme potom hrýzli a zlostili?“

„No to sa nesmie stať. To by bol náš koniec!“