Bolo slnečné ráno na pobreží a mládenec Paľo sa chystal na rybačku, ako vždy. Bolo to predsa jeho remeslo, no vždy túžil po akomsi dobrodružstve. A tak si dnes pri rybačke povedal, že si začne stavať loď a vyberie sa kamsi do neznámej krajiny. Vždy ho zaujímalo, čo je za morom.
A tak každý deň, keď doniesol ryby na trh, sa pobral do svojej chalupy a z prebytočného dreva si staval malú loďku. A veru trvalo to pár večerov i nocí, no čoskoro bola loď hotová a Paľo sa vybral na cestu.
Nemal tušenie, kam ho vlny zavedú, no užíval si voľnosť. Plavbu si krátil spevom a rybolovom. Nič nemohlo pokaziť jeho cestu za dobrodružstvom až do jedného podvečera, keď sa neďaleko Paľa zjavila plachetnica s čiernymi plachtami. Bola väčšia a rýchlejšia ako Paľova loď a o chvíľu ho dobehli. Jeden z mužov skočil na palubu Paľovej loďky.
„Daj nám, čo máš, inak zničíme tvoju loď!” zvolal a Paľo si kľakol na kolená.
„Nezničte moju loď, prosím. Ja ozaj nič nemám. Len som chcel preskúmať neďaleký kraj, no ozaj mám len pár rýb, ktoré som chytil,” riekol Paľo pravdivo a pirát sa začudovane díval.
„Ozaj si nebol po nejaké zlato? Čo schovávaš?” pritlačil na Paľa pirát, no ten len zopakoval svoju odpoveď.
„Ozaj nič nemám. Nehľadám poklady ani zlato, len dobrodružstvo. Moja práca ma už nebavila a chcel som zažiť čosi iné, nové,” povedal Paľo a pirát vyzeral, akoby sa zamyslel.
„Aj ja som kedysi chcel byť ako ty. Ale rodina bola chudobná, tak som začal robiť to, kde získam viac bohatstva. No rád by som sa dnes pridal na cestu k tebe,” riekol pirát a presvedčil aj svojich mužov.
Paľo neveril svojim ušiam, no ozaj sa ďalej plavili spolu s pirátmi. Spievali si, zabávali sa, popíjali, až došli na neďaleký ostrov. Ľudí tam však nebolo, no rozhodli sa ho preskúmať. Rozdelili sa a každý išiel inou cestou, aby toho našli čo najviac.
Náš Paľo zbadal akúsi palmu, na ktorej rástli veľké orechy. Keď ňou zatriasol, jeden orech spadol a rozbil sa o kameň. Zistil, že je v ňom akési sladké mlieko a dužina chutila skvelo. Veru hľadal tých stromov viac a o chvíľu orechmi zaplnil svoju loďku.
Keď sa stretli s pirátmi, každý ukázal, čo našiel.
„Ja mám také žlté plody. Pod šupou sú mäkké a sladké,” riekol jeden z nich a všetci ochutnali sladké banány.
„Ja mám zase oranžové jablká, ktoré chutia tak kyslo,” ukázal ďalší.
A tak si spravodlivo rozdelili svoje poklady a vydali sa domov. Keď Paľo dorazil, usporiadal hostinu s tropickými plodmi, ktoré našiel, a od toho dňa sa vydával na plavbu často, aby svojím ľuďom doniesol plody ostrova.
A kamaráti piráti? Tých ešte niekedy stretáva a sú radi, že im Paľo ukázal nové dobrodružstvá.
