Kde bolo, tam bolo, za vysokou horou v malej dedinke žil chlapček Miško. Miško bol dobrý chlapec, šikovný, no niekedy aj huncút. Síce v škole dostával samé jednotky, no niekedy by sa radšej ostal vonku hrať alebo niekde pobehovať so svojím bicyklom.
Jedno ráno, keď si vykračoval do školy, tak si nespokojne pod nosom mrmlal: „Kiežby som sa dnes mohol celý deň hrať.“
No zrazu akoby ho niekto počul a spoza kríka sa ozvalo: „Ak budeš pokračovať po tamtej cestičke, tak dôjdeš ku kúzelnému vodopádu. Stačí sa ho dotknúť a dostaneš sa na čarovné miesto, kde sa učiť nemusíš.“
Miško netušil, komu hlas patril, ani či mu veriť. No zvedavosť mu nedala, a tak si povedal, že sa tam zájde na chvíľku pozrieť. Kráčal teda rýchlo po tej cestičke, aby nemeškal do školy, a ozaj neďaleko bol ten vodopád, o ktorom neznámy hlas hovoril.
„Mám sa ho dotknúť?“ neisto sa spýtal sám seba, no napokon tam zamočil prst. A to zrazu akoby ho voda vtiahla a on sa ocitol na druhej strane toho vodopádu. Tam ľudia polihovali na tráve, pojedali rôzne dobroty a smiali sa.
„Prepáčte, ale kam som sa to dostal?“ opýtal sa Miško akejsi dievčiny, lebo mu to nedalo.
„Toto je svet kúzla. Všetci tu proste robia len to, čo chcú,“ rieklo dievča a bežalo kamsi preč.
A tak sa Miško začal prechádzať po krajine, aby uvidel, kam to vlastne zavítal. Neuveriteľné! Na stromoch rástli koláče a neďaleko našiel aj veľký dom, v ktorom boli samé hračky, a pred domom stáli kolotoče.
„Ja som vari v rozprávke!“ zvolal natešene Miško a hneď sa rozbehol hrať sa s vláčikom a autíčkami. Keď pocítil hlad, tak si odtrhol akýsi koláč alebo inú sladkosť zo stromu.
Nik nevie, ako dlho tam bol, no po čase sa mu zunovalo aj toľko hračiek, od sladkostí ho už bolelo bruško a zacnelo sa mu za jeho mamičkou a oteckom. Veru, a tak si riekol: „Dosť bolo tejto zábavy. Je tu krásne, ale doma je predsa najlepšie.“
Odkráčal Miško teda ku kúzelnému vodopádu, dotkol sa vody a tá ho vrátila na cestičku, odkiaľ došiel to ráno. Dokonca aj čas bol rovnaký a Miško sa s úsmevom pobral do školy. Nikomu nepovedal o „tajomnom výlete“, avšak nikdy naň nezabudne.
