Na krásnej lúke neďaleko močiarov sedeli tri bludičky. Boli krásne a ich biele šaty viali v jemnom vánku. Ich hlas znel ako cinkanie anjelských zvončekov. Len málokto by im odolal.
Už dlhý čas však mali zálusk na pocestného Jakuba. Okolo močiarov chodieval veľmi často. Dokonca po bludičkách pokukoval. Nikdy sa však k nim nepriblížil. A tak tri bludičky začali snovať plány, ako Jakuba vylákať do svojich osídiel.
Bohatína a Stracholína neboli veľmi priateľské, ale Valentína mala dobré srdce. „Moje milované sestričky, Jakub je dobrý človek, musíme mu dať šancu,“ povedala prosebne Valentína. Po dlhých prosíkoch Stracholína s Bohatínou súhlasili. „Ale nedáme mu to zadarmo!“ vyhlásila rozhodne Bohatína. Stracholína jej rýchlo pritakala. „Musí splniť úlohu.“ Po chvíli premýšľania sa dohodli, že ak splní jednu z troch úloh, nechajú ho odísť.
V tej chvíli sa objavil Jakub a tentoraz sa už bludičkám neubránil a zišiel z cesty. Bludičky mu porozprávali o jeho nádeji. Bohatína chcela, aby im priniesol vzácne dary, inak ho nechajú v močiaroch. Stracholína si priala vystrašiť ho na smrť, a ak jej strašidelnú cestu prekoná, nechá ho odísť. Valentína s dobrým srdcom mala prosté prianie. „Urob nevinný dobrý skutok a nechám ťa odísť.“ Jakub chvíľu premýšľal a ustarane odišiel. Spomenul si však na diamanty, ktoré sú ukryté v hore neďaleko jeho domova.
Cesta k tejto hore bola náročná, ale nakoniec sa mu ju podarilo zvládnuť. Po hodinách kopania odchádzal šťastný s diamantmi vo vrecku. Cestou však stretol starenku. Plačúcu, unavenú, s očami plnými strachu. „Starenka, čo sa vám stalo?“ opýtal sa Jakub. Starenka mu so slzami v očiach porozprávala svoj príbeh. „Odchádzala som zo svojho malého políčka s poslednou úrodou zemiakov a jabĺk. Prepadli ma lupiči a vzali mi nielen všetky zlatky, čo som mala, ale aj poslednú úrodu.
O kom sa vraví, ten nebýva ďaleko. A tak sa to stalo aj tu. Objavili sa lupiči. Jakub sa ničoho nebál. Premohol lupičov a zachránil starenku i jej skromnú úrodu a pár zlatiek. Starenka bola šťastná.
Jakubovi bolo starenky tak ľúto, že sa rozhodol obetovať sám seba a daroval jej všetky svoje diamanty. Starenka nemohla uveriť vlastným očiam. Než sa spamätala, Jakub už bol na ceste k bludičkám.
Zmierený so svojím osudom, ale šťastný, že zachránil starenku. „Kde sú naše dary?“ spýtala sa Bohatína nahnevane. V skutočnosti však bola rada, že Jakub úlohu nesplnil a zostane tak v močiaroch. Mladý pocestný im rozpovedal celý príbeh. Sestričky bludičky sa na seba pozreli a bolo im jasné, že tohto pocestného nezískali.
Valentína sa ujala slova. „Jakub, nie si len statočný muž, ktorý sa popasoval s lúpežníkmi a získal diamanty, ale máš aj dobré srdce. Vzdal si sa vlastného šťastia, aby si zachránil starenku. Zaslúžiš si slobodu.
Jakub sa šťastne rozlúčil a močiarom sa už naveky vyhýbal.
