Za lesíkom a obrovskou lúkou stojí škôlka. Chodia tam deti z celého mesta. Hrajú sa tam, učia sa v nej nové veci, odpočívajú. Majú to tam veľmi rady. Každý deň je v tejto škôlke zaujímavý. Dnes je však obzvlášť špeciálny. Dnes je totiž deň, keď má do škôlky prísť neobyčajný list. Až zo samotného neba. Dnes má prísť list od slniečka.
Všetky deti netrpezlivo od rána čakali, až pani učiteľka vyberie schránku. Akonáhle otvorila dvere od škôlky, všetky sa okolo nej zhromaždili a pýtali sa: „Máte ho? Máte list od slniečka? Napísalo nám? A čo píše?“ Pani učiteľka sa len usmievala. Vytiahla z vrecka krikľavo žltú obálku. Pokynula deťom, aby si pekne sadli na koberec. Ona si sadla doprostred medzi ne a začala čítať list zo slniečkovej obálky.
„Moje milé deti, nastala jar. Moje lúče začali byť silnejšie. Veľmi rád vidím, ako sa hráte vonku na záhrade a vystrájate v tráve. Preto sa snažím čo najviac svietiť, aby vám nebolo chladno. Potrebovalo by som ale s niečím pomôcť. Mám veľa práce. Musím zariadiť, aby rozkvitli púpavy, aby sa tráva zazelenala, aby sa hlina zohriala a mohli sa prebudiť ježkovia aj ďalšie zvieratká po zime. Lenže sa mi sem-tam do cesty pripletie obláčik či malý mrázik. Nemám potom dosť síl, aby som zohrialo všetko. Preto od vás potrebujem, aby ste mi pomohli privolávať jar. Skúste zaspievať jarnú pesničku. Keď to urobíte všetci spolu, určite to zaberie a jar príde. A ja potom budem mať silnejšie a teplejšie lúče. Tak čo, urobíte to pre mňa, prosím?“
„Áno!“ vykríkli všetky deti a hneď sa pýtali pani učiteľky, akú pesničku budú spievať. Tá chvíľu premýšľala a potom si na jednu spomenula. Hneď ako sa dohodla s deťmi, ktorá to bude, všetci sa obliekli a išli von na záhradu, aby slniečko počulo, ako budú spievať jarnú pesničku.
Deti utvorili kruh, chytili sa za ruky a začali spievať: „Jar, jar, príď už k nám, buď ako od obrázku rám. Buď tu s nami, už je čas, nech slnko môže zohriať nás. Nech má silné lúče ako tvoj list nebeský.“
Pesnička znela široko ďaleko. Všetky deti spievali, držali sa za ruky a točili sa dokola. Pesničku počuli vtáčiky aj schovaní ježkovia. Krtkovia vyšli zo svojich nor a brlohov. Vystrkovali ňufáčiky a pozerali, kto to tak pekne spieva. Detský spev znel krásne okolo a prenikal až k nebu. Keď ho začulo slniečko, akoby sa nabilo energiou, roztiahlo lúče a začalo krásne hriať. Vtáčiky si okolo detí poletovali do rytmu, a pretože zem sa začala zohrievať, zvieratká sa prestali schovávať vo svojich norách. Začali pomaly vyliezať a celé sa preťahovali po dlhom zimnom spánku. Všetko vyzeralo úplne ako na jar. Deti boli šťastné, že splnili úlohu, akú od slniečka dostali. Pomohli privolať jar.
O pár dní prišiel do škôlky ďalší list. Tiež priamo z neba. Slniečko deťom veľmi ďakovalo, že mu pomohli. Za odmenu im bude svietiť a hriať, aby si deti mohli užívať teplo a pozorovať, ako sa celá príroda prebúdza a rozkvitá. A pani učiteľka sa nemohla dočkať, až ukáže deťom všetky kvietky, stromy a zvieratká. Pretože to je na prírode to najlepšie. Dáva nám a ukazuje veľa neobyčajných vecí a zadarmo. Stačí sa len rozhliadnuť okolo seba.
