Keď začala jar, rôzne zvieratá sa začali prebúdzať zo zimného spánku. Jedným z nich bol aj veľký medveď Brumko. Celú zimu prespal vo svojom ukrytom brlohu. Keď sa však zima skončila, vyšiel von, pretiahol sa a hľadal niečo na jedenie. Dostal obrovskú chuť na med. To ale ešte nevedel, čo bude musieť urobiť, aby si na ňom pochutnal.
Čítať ďalej →
Za siedmimi skalami a siedmimi horami existuje medvedí les. Už podľa názvu asi spoznáš, že tam žijú iba medvede. Malí aj veľkí. Žijú tam vo veľkých rodinách. Robia všetko spoločne. Zbierajú spolu zásoby jedla, ukladajú sa spolu na zimný spánok a pomáhajú si pri stavaní brlohov. A keď príde jar, organizujú rôzne preteky a súťaže, aby sa zabavili a aby si pretiahli svaly po dlhom zimnom odpočinku.
Čítať ďalej →
Nastalo sucho. Obdobie, kedy mraky dávno nikto nevidel. Aj slniečko pálilo oveľa viac. Zvieratká v lese sa schovávali v tieni borovíc a chodili sa schladiť do najbližšieho potoka. Teplo ale nebolo to jediné, čo im robilo starosti. To, že dlho nepršalo, znamenalo, že sa môže občas niekde objaviť požiar. A to sa aj v borovicovom lese stalo.
Čítať ďalej →
Ďaleko na západe vo westernovom mestečku žilo mladé dievča. Volalo sa Doli. Bolo to statočné a odvážne dievča. Doli nosila vlasy vždy spletené v dvoch vrkočoch a na hlave jej nikdy nechýbal kovbojský klobúk. V tomto meste sa jazdilo len na koňoch. Každý, kto tam býval, mal svojho vlastného. A samozrejme aj Doli mala svojho zvieracieho kamaráta. Bol celý hnedý, len medzi očami mal bielu škvrnu v tvare srdca.
Čítať ďalej →Za mestom hneď vedľa skál sa rozprestieral veľký rybník. Voda v ňom bola hlboká, plávalo tam niekoľko kapríkov a sumcov, okolo neho poskakovalo pár žabiek a na samom dne rybníka býval vodník. Bol to veľmi dobrý zelený mužík. Staral sa o ryby, upratoval si v rybníčku, aby tam mal pekne čisto, a dával pozor, aby sa nikomu nič pri rybníku nestalo. Neraz dokonca niekomu zachránil život. Stalo sa to celkom nedávno.
Čítať ďalej →Ďaleko v hlbokých lesoch žila svorka vlkov. Starali sa o seba, pomáhali si a vždy držali spolu. Mali medzi sebou vlčie zákony a pravidlá, ktoré dodržovali. Nikto ich nesmel porušiť. Vo svorke boli mladí aj starí vlci, samice aj samci. Všetci sa navzájom chránili a žili spolu spokojne.
Čítať ďalej →Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal v noci. Na oblohe sa objavil mesačný lúč, hviezdy sa trblietali ako kvapky rosy na čiernom plátne a zem sa naopak prikryla žiarivo bielou snehovou prikrývkou. Všetky deti už pekne spali vo svojich postieľkach. Len jeden chlapček sa pozeral z okna. Hnedé vlásky mal rozstrapatené, pyžamo pokrčené, a hoci bolo už dosť neskoro, oči mal dokorán otvorené. Hľadel uprene na oblohu a čakal.
Čítať ďalej →Ďaleko odtiaľto, v krajine zvanej Aljaška, žije svorka psov. Nie je to obyčajná svorka. Sú to psy, ktoré majú medzi sebou silné puto, spolupracujú spolu a často si navzájom zachraňujú život. Tieto psy majú neobyčajnú prácu. Každý z nich má na sebe zvláštne viazanie. Žiadne obyčajné vodítka, je to postroj, ktorý spája všetky psy vo svorke. Spoločne ťahajú za sebou sane, na ktorých stojí ich pán s nákladom.
Čítať ďalej →Nastala zima. Celú krajinu zahalila biela snehová prikrývka. Na stromoch sa objavila čerstvá snehová perina. Teplomer ukazoval pod nulou a na oknách sa robila námraza. Zima presne taká, aká má byť. Všetky deti z dediny sa zhromaždili na neďalekom kopci, aby si vyskúšali svoje sánky a boby. Boris sa tiež vydal na kopec.
Čítať ďalej →Uprostred veľkého veľkomesta bolo obrovské letisko. Parkovali tam veľké aj malé lietadlá. Tie menšie lietali na vyhliadkové a poznávacie lety, tie väčšie prevážali veľa ľudí na dovolenky a lietali do vzdialených krajín. Medzi veľkými lietadlami sa ale našlo jedno, ktoré bolo nešťastné.
Čítať ďalej →