Večer, keď už všetci spia, vylietajú zo svojich úkrytov malé víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú škáročku a vkĺznu pod vankúš.
Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub. Nie vždy je to však pre vílu jednoduché. Nie vždy zúbok vezme so sebou. Niekedy to jednoducho nejde, tak ako tomu bolo nedávno v noci.
Nočná víla potichučky vletela do Aničkinej izbičky. Anička bola malé copaté dievčatko, ktorému vypadol jej prvý zúbok. Celá natešená, že si preň príde víla, schovala si ho pod vankúš. Anička chcela zostať hore, aby si vílu prezrela, ale samozrejme zaspala.
Bola práve hlboká noc, keď víla priletela. Jemne trepotala krídelkami a nepozorovane pristála na posteli vedľa Aničky. Dievčatko len pravidelne odfukovalo a spalo hlbokým spánkom. Vôbec netušilo, čo sa to okolo nej deje. Víla vkĺzla pod vankúš a hneď našla zúbok. Keď ho ale vzala do svojich malých ručičiek, zľakla sa a pustila ho.
„Prepána, čo to je? Tak takto teda nie! To už dnes deti nevedia, čo to je poriadne si čistiť zuby?“ posťažovala sa víla. Zúbok bol totiž taký špinavý, že nešiel chyťiť. Víla by sa k nemu prilepila.
Ráno, keď Anička vstala, prvé, čo urobila, pozrela sa pod vankúš. Ale k jej veľkému prekvapeniu, tam zúbok stále bol. Vedľa neho si však všimla malého odkazu. Bolo na ňom napísané: „Milá Anička, rada si vezmem tvoj zúbok, ale najprv ho musíš poriadne umyť a vyčistiť. Verím, že si šikovné dievčatko, a tak si ho dáš do poriadku. A hlavne aj všetky ostatné zuby, ktoré máš ešte v ústach, si od dneška čisti poriadne. Aby som si ich potom mohla vziať rovno na prvýkrát, akonáhle vypadnú. A neodbíjaj to! Inak sa nevrátim ani po ten prvý.“
Anička sa zahanbila. Víla tu bola, ale keď videla špinavý zúbok, odišla naprázdno. Taká hanba! Čo si teraz o Aničke vo vílom svete pomyslia! Anička chcela hneď všetko napraviť. Určite to nie je stratené! Vzala vytrhnutý zúbok a krásne ho zo všetkých strán vyčistila. Potom kefkou dlho prechádzala ešte po svojich zuboch v ústach.
Večer, než šla spať, dala svoj vyleštený zub pod vankúš. Čoskoro zaspala. A naozaj! Ráno tam nebol! Anička bola šťastná, že sa víla na ňu nehnevá a že za ňou zase priletela. Že dala Aničke druhú šancu.
Odvtedy si malé copaté dievčatko poctivo čistí zúbky. Nechce si pred vílou urobiť ďalšiu hanbu. Navyše jej chlapci zo škôlky hovorili, že má teraz krajší úsmev. Či to nebude tým, že má krásne čisté a biele zúbky?
