„Hapčí!“ ozvalo sa v lese. Bolo to tak silné kýchnutie, až sa stromy zatriasli. „Hapčí!“ po chvíli zaznelo ešte hlasnejšie. „Hapčí!“ zaburácalo do tretice. Kýchnutie bolo tak silné, že to veveričky striaslo zo stromov. „Čo to? Kto to? Čo sa to deje?“ štebotali vtáčiky, zmätene poletovali nad stromami a čudovali sa, ako kýchanie otriasa celým lesom. Všetky zvieratká premýšľali, odkiaľ sa to kýchanie berie. Kto má takú silnú nádchu, že to zobudilo celý les?
Začalo sa pátranie. Veveričky poskakovali po stromoch a z výšky skúmali les. Vtáčiky vyleteli až na oblohu a rozhliadali sa do všetkých strán. Vlci išli po čuchu a snažili sa chorú osobu vyňuchať. Po chvíli hľadania sa všetci zišli pri veľkej jaskyni, kde býval lesný drak Tobiáš. Bol to dobrý kamarát všetkých prítomných. „Tobiáš, haló! Poď von, vylez zo svojej jaskyne!“ volali zvieratká na svojho kamaráta draka.

„Hapčí!“ ozvalo sa z jaskyne namiesto odpovede. Keď drak nevychádzal, veveričky vošli za ním do jaskyne. „Tobiáš, prečo si tu v jaskyni? Poď za nami von. Všetci sme sa zišli, aby sme sa na teba pozreli. S ostatnými zvieratkami stojíme vonku pred jaskyňou. Poď prosím von z jaskyne,“ vysvetľovali veveričky.
„Ja mám silnú nádchu a nechcem vás nakaziť,“ huhlal drak so sopľom pri ňufáku. Nakoniec sa ale nechal prehovoriť a vyšiel von. Ostatným bolo draka veľmi ľúto, keď videli, ako dýcha cez tlamu a cez plný a červený ňufák. Hneď premýšľali, ako draka uzdraviť.
Najprv nanosili voňavé bylinky. Rozdrvili ich a natreli ich okolo drakovho ňufáka. Potom našli iné a tými mu potreli celé telo. Veveričky k tomu niečo napadlo: „Drak nesmie späť do jaskyne. Veď je tam zima, chlad a vlhko. Vôbec tam nesvieti slniečko. Hneď v nej zase prechladne. Musíme mu urobiť iný brloh. Niekde, kde ho slniečko prehreje a bude mať čerstvý vzduch.“
„Áno, áno, to určite. To je dobrý nápad,“ súhlasili všetky zvieratká. A tak sa začala ďalšia práca. Nebolo to jednoduché nájsť pre také veľké zviera vhodný pelech. Ale čo by zvieratká pre svojho kamaráta neurobili? Po dlhom pátraní našli vtáčiky to správne miesto. Medvede pomocou svojej veľkej sily pelech krásne vystlali lístím a machom. Veveričky draka Tobiáša zaviedli do novej postieľky a pravidelne mu všetci nosili bylinky na uzdravenie.
Ubehol nejaký čas a lesom sa už nerozliehalo žiadne kýchanie. Drak Tobiáš sa úplne uzdravil. A to všetko vďaka svojim kamarátom. Je pekné, keď sa kamaráti o seba navzájom tak pekne starajú. A pretože sa im to podarilo na jednotku, drak pre nich na oplátku strážil a chránil les pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.