Adventná rozprávka 10. z 24
Škriatok sedel na chodbe a pozeral sa na strop, kam otecko pred chvíľou pripevnil imelo.
,, Zas nejaké raždie. Najprv domov ťahajú vetvičky a teraz toto.“
„To nie je raždie. To je imelo,“ vysvetlilal Anjelka.
„Na čo je to dobré?“
„Pamätáš si ešte, ako sa kedysi slávil slnovrat namiesto Vianoc? Tak práve tí Kelti, ktorí tu žili a oslavovali ho, verili, že ti imelo prinesie šťastie, odvahu, lásku a plodnosť.“
Na to dala Anjelka škriatkovi bozk.
„Čo to robíš?“
„Pusinkovací zvyk. Ak niekto stojí pod imelom, môžeš ho pobozkať.“smiala sa Anjelka a sledovala, ako si škriatok rukávom utiera líce.
„Ja hlavne nechápem, prečo tvoja mama to imelo kúpila a potom ho darovala tvojmu otcovi.“
„To preto, že šťastie si nemôžeš kúpiť. Len darované imelo prináša šťastie.“
„Mal ho aj Ježiško?“ spýtal sa škriatok.
„Aj v príbehu o Ježiškovi je imelo. Ale ako strom, z ktorého Jozef urobil kolísku pre Ježiška.“
„No, z tohoto by si veľa vyrobiť nemohol.Jedine tak metlu.,,
„Je to len príbeh,“ pripomenula Anjelka škriatkovi.
„Ja viem. Ale pekný. Úplne chápem, prečo ho ľudia hrajú každý rok.“
