Ja a Mikuláš

Na kraji zasneženého, veľkého mesta stál maličký, ale zato útulný domček. V ňom žila rodinka – mama, otec, môj mladší brat Tomáš a ja – Alžbeta. Napriek všetkým ťažkostiam, ktorými sme museli kvôli nedostatku a chudobe prechádzať, sme boli skutočne šťastní. Medzi našimi vzťahmi vládla láska, vďačnosť a skromnosť.

Rozprávka Ja a Mikuláš
Ja a Mikuláš. Zdroj obrázku: depositphotos.com

Aj keď nie vždy boli naše bruchá dosýtosti plné, verila som, že jedného dňa sa to zmení. Lebo nádej zomiera posledná a keď to človek nečaká, začnú sa diať zázraky. 

Preto som si už vo svojom mladom veku našla prácu a predávala som noviny. Mamička mi zakaždým zabalila kúsok chlebíka, aby som nebola hladná.

Vďaka vianočnej nálade sa vždy našiel nejaký dukát navyše, aby som Tomáškovi na jeho narodeniny, ktoré oslavuje na Štedrý deň, priniesla z pekárne jeho obľúbený voňavý vianočný koláč.

Vianočné piesne hrajú všade naokolo a vo vzduchu sa miešajú rôzne vône sladkého pečiva, ovocia a kadejakých výrobkov, ozdôb, sviec, ktoré sa núkajú ľuďom nielen vôňou, ale aj farbami a tvarmi. 

Kým som pohľadom prezerala všetky stánky, na konci tmavej ulice sa od zimy triasol neznámy pán. Oblečenie mi napovedalo, že ako aj moja rodina, tiež to nemá v živote jednoduché. Dlhá sivá brada bola premočená od snehových vločiek, ktoré sa mu zachytávali do fúzov, kde sa postupne menili na kvapky vody. 

Prihovorila som sa mu a dozvedela sa, že je to cestovateľ, ktorý precestoval veľa zemí a videl neuveriteľné veci. Opýtal sa ma, čo tu také mladé dievča ako ja robím, a tak som mu vyrozprávala môj životný príbeh. Neskôr, tak ako som bola vychovaná, mužovi som ponúkla kus svojho chleba ako darček odo mňa na Vianoce. S vďačnosťou môj dar prijal. Za to som však chcela, aby mi vyrozprával o svojich cestách a zážitkoch. 

V ten večer, keď som prišla domov, s nadšením som príbehy prerozprávala môjmu bračekovi, až kým sme obaja od únavy nezaspali. 

Ráno som sa prebudila a neverila som vlastným očiam. Pod stolom v kuchyni som našla truhlicu plnú dukátov a na stole boli ešte teplé vianočné koláčiky a pri nich list. Bolo v ňom poďakovanie za to, že som svojím dobrým skutkom ukázala, že na svete existujú ľudia s čistým srdcom a dobrotou v duši. Pretože, napriek tomu, že som sama mala málo, aj tak som sa podelila o ten jediný kus chleba, čo mi dala mama. Ďalej mi v ňom ešte oznámil, že on nie je len taký obyčajný muž, za akého sa obliekal. Na konci sa nachádzalo meno, ktoré pozná azda každé dieťa na svete. A to meno bolo Mikuláš.

4.5/5 - (24 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *