Na okraji džungli, kde stromy siahali až do neba a rieky sa schovávali medzi stromami, žil krokodíl menom Rex. Nežil priamo v džungli, no jeho domovom bola práve rieka či močariská, ktoré boli na okraji hustej džungle.
Na rozdiel od väčšiny krokodílov, predátorov, bol Rex veľmi priateľský. Nik sa ho nebál a mal veľa kamošov v džungli ako napríklad malú opičku Kiku či žabku menom Labka. Vždy si rozprávali rôzne príbehy či spolu skúmali zákutia džungle.
Keď sa Rex vyhrieval na teplej skale pri rieke, prerušil ho zo spánku akýsi šuchot. Z kríkov vyskočila jeho kamoška, malá opička Kika, ktorá sa tvárila vystrašene.
„Rex, niečo sa stalo, musíš mi pomôcť!“ povedala vystrašene malá opička, keď vyskočila z kríkov a hľadela na kamoša krokodíla. „Moja malá sestrička Nela uviazla na strome, je tam zamotaná a nevie zísť dole.“ povedala smutne.
Rex síce nevedel ako kamoške pomôže, no spolu predsa na niečo určite prídu.
„Neboj sa Kika, pomôžem ti.“ upokojoval ju kamarát.
Krokodíl skĺzol do zelenej vody a elegantne plával po prúde, pričom ho opička Kika viedla k miestu, kde je jej malá sestrička. Kika sa hojdala medzi stromami nad ním, plávať predsa poriadne nevedela a po stromoch jej to išlo rýchlejšie než po zemi. Viedla ho do stredu džungle. Čoskoro dorazili k stromu, kde bola malá Kikina sestrička Nela zamotaná v lianách visiacich z vysokého konára. Nelka bola vystrašená a celá uplakaná.
„Joj! Neboj už sme tu, pomôžeme ti!“ zvolal Rex a pomaly vyšiel z vody.
Rex vymyslel plán. Postavil sa pri kmeň stromu, otvoril svoje široké ústa a povedal: „Kika vylezieš hore a skúsiš Nelku odmotať z lián, keď to nepôjde skúsiš ich prehrýzť. Keď sa liany uvoľnia, malú Nelku chytím na chrbátik. povedal kamoške opičke svoj plán.
Kika prikývla a s ľahkosťou sa vyšplhala na vysoký strom. Dosiahla na sestričku Nelku a pošepkala jej nech sa nehýbe a nech je kľudná. Tá síce plakala od strachu, no nakoniec prikývla. Pomaly odstraňovala lianu za lianou až s posledným postrčením sa to Kike podarilo. Malá opička Nelka sa vyšmykla zo zovretia lián a padala a padala. Krokodíl Rex bol však pripravený a malá Nelka dopadla priamo na jeho široký chrbát. Nelka sa od úľavy zachichotala. Za ňou priskákala aj sestrička Kika.
„Ďakujem vám,“ povedala s úsmevom malá opička Nelka, „sľubujem, že už nebudem liezť tak vysoko a budem si dávať pozor!“ povedala Nelka svojej sestričke a krokodílovi.
„Jasné! Pamätajte si, že sme kamoši, ktorý si vždy pomáhajú.“ povedal Rex malým opičkám a žmurkol na nich.
A tak tu boli kamaráti vždy pre seba. Rex vedel, že keď sa niečo stane opičky sú tu pre neho tak, ako on pre nich. Nie každý krokodíl je priateľský ako on, a práve to robilo Rexa výnimočným. Síce žil v močariskách na okraji džungle, no často chodil svoje kamošky opičky pozerať do stredu džungle, kde spolu zažívali rôzne dobrodružstvá.
