Bol raz jeden slimáčik, ktorý sa volal Máčik. Tento malý slimáčik žil pod malinovým kríkom v lisnatom lese, kde si spokojne nažíval vo svojom maličkom domčeku, ktorý na sebe nosil. Ako vieme, slimáčiky majú na chrbte ulitu, ktorá slúži ako ich domček a zároveň aj ako skrýša pred okolitým svetom. Slimáčik Máčik je bylinožravec, tak ako všetky slimáčiky, a najviac si pochutil na chutnej zeleninke či ovocí. Jedného dňa sa vybral na výpravu.
Čítať ďalej →
Malá Nelka bola zvedavé a hravé dievčatko. No neznášala upratovanie! Jej izbička bola vždy plná hračiek, ktoré ležali kade-tade, len nie odložené v krabiciach či na poličkách. Maminka sa snažila ako vedela, no malé plavé dievčatko nie a nie si upratať svoje hračky v izbičke.
Čítať ďalej →
Milé detičky, určite si spomínate na lienku Betku, ktorej veľkým snom bolo plaviť sa po rieke a spoznávať nový svet plný dobrodružstiev. A lienke Betke, ktorá žila vo svojom krásnom drobnom domčeku na starej jabloni, sa to aj skutočne podarilo! Jej sen sa splnil! S pomocou jej novej kamošky vážky Lei postavila loď, na ktorej sa Betka a jej malá svetluška Miuška dokážu plaviť. Lienka Betka sa poďakovala vážke za pomoc a vydala sa na cestu spoznávať nový svet. A dnes sa dozvieme ako príbeh o lienke Betke pokračoval.
Čítať ďalej →
Pod lesom bola veľká lúka, na ktorej kvitla stará jabloň. A práve na tejto starej jabloni bývala lienka Betka. Mala červený chrbátik, ktorý bol posiaty drobnými čiernymi bodkami. Bola síce maličká, ale zato bola veľmi šikovná. Aj svoj domček si postavila úplne sama! Nikto jej nepomáhal.
Čítať ďalej →Bol krásny letný deň. Slniečko sa na nás usmievalo z bledučko modrej oblohy, kde nebolo ani mráčika. Bol to deň ako stvorený na výlety a nové dobrodružstvá. A vedel to aj Milanko. Milanko bol motýlik s modrofialovými krídelkami. Veľmi rád si tieto svoje krídelka obdivoval na brehu jazera. Tam ich predsa videl v plnej kráse v odraze vody. Milanko miloval farby na svojich krídlach, boli tak nádherné. A tak trávil motýlik pri brehu jazera skoro každý deň. Veselo si poletoval po okolí, lietal z kvietka na kvietok, či sa rozprával s inými chrobáčikmi. Dnešný teplý letný deň nebol v ničom iný.
Čítať ďalej →„Milé moje detičky, teraz Vám rozpoviem jeden kúzelný príbeh,“ povedala babička, posadila sa ku tlejúcemu krbu a sledovala nedočkavé tváričky svojich vnúčat Marušky a Jakubka vykukujúce spoza huňatej deky. Detičky milovali babičkine príbehy, vždy im totiž rozprávala príbehy, ktoré ešte nikdy pred tým nepočuli a ktoré boli kúzelné. Až tak kúzelné, že si detičky mysleli, že sa babičke skutočne stali. A možno aj stali – nevedno.
Čítať ďalej →V jednom obrovskom mravenisku na konci tmavého lesa žil aj s ostatnými usilovnými mravčekmi veselý mravček Rudko. Avšak mravec Rudko bol iný ako ostatní mravci. A prečo? Rudko bol totiž menší – bol maličký. No on sa chcel aj napriek tomu, že bol menší ako ostatní, stať veľkým staviteľom mraveniska. Sníval o tom každý jeden deň. Vedel, že to bude ťažké, ba dokonca až nemožné. Lebo odvážni stavitelia mraveniska boli najmä veľmi silní a veľkí mravci. A to Rudko nebol. Rudko bol z toho smutný, ale mal veľké srdiečko a hlavne mal veľký sen, ktorého sa za nič nechcel vzdať.
Čítať ďalej →V jednom dome na okraji malej dedinky bývalo zvedavé plavovlasé dievčatko menom Júlia. Malá Júlia najviac na svete milovala maľovanie. Preto mala doma veľa farbičiek či vodových farieb. Keď mala sviatok, zakaždým jej mamička či starí rodičia nejaké kúpili. Júlia maľovala vo svojej ružovej izbe, no keď sa oteplilo a slniečko svietilo na oblohe, maľovala si i v záhrade.
Čítať ďalej →Milé detičky, spomínate si na starú vŕbu babičky Ľudmilky? Stará vŕba bola chorá a babičkina zvedavá vnučka Danielka sa rozhodla, že babičke pomôže. Keďže mala Danka prírodu rada, rozhodla sa, že musí nájsť spôsob, ako starú vŕbu zachráni. V škole ich predsa učili, že prírodu okolo nás musíme chrániť, a že stromy sú pre životné prostredie veľmi dôležité!
Čítať ďalej →Bola raz jedna záhrada, kde ste okrem krásnych farebných kvietkov, rôznych zeleninový záhonov, či všakovakých ovocných stromčekov mohli natrafiť i na jeden starý strom – veľkú pani vŕbu. O túto záhradku sa starala babička Ľudmilka, ktorá tam bývala už dlhé roky. A starú vŕbu mala babička veľmi rada. Už ako dieťa sa pri nej so svojimi súrodencami či kamarátmi z dediny vždy hrávala. Stará vŕba z výšky sledovala hrajúce sa detičky a dávala na ne veľký pozor. A nedávala pozor iba na detičky – babička vedela, že to bola kráľovná celej záhradky.
Čítať ďalej →