Keď sa starká už rozhodla, že Lízinka môže zostať u nej, chcela mať istotu, že mačiatko je zdravé. Tak sa s Lízinkou objednala k veterinárovi.
V jednu sobotu, keď prišla Anička s rodičmi ku starkej, nasadli do auta a šli do mesta k veterinárovi. Lízinka ležala celú cestu pokojne Aničke na kolenách. Ničoho sa nebála, veď predsa bola s Aničkou.
Ujo vetetinár ako prvé zistil, že Lízinka je kocúrik. „Nevadí!“ povedala Anička, „Aj tak sa bude volať Lízinka!“
Starká na to nič nepovedala. V skutočnosti bola rada, že Lízinka je kocúrik, aspoň nebude mať plný dvor mačiatok. Potom veterinár zistil, že Lízinka má asi 12 týždňov, skontroloval jej bruško, očká, ušká, aj zúbky. Vystavil jej preukaz a poučil starkú, ako má Lízinku kŕmiť a starať sa o ňu. Lízinka sa statočne držala a vydržala všetky vyšetrenia, veď Anička ju celý čas hladkala po chrbátiku. Za odmenu dostala Lízinka nový, mäkučký pelech a plyšovú myšku na hranie. A ešte výborné granulky pre mačiatka. A tak už zostala definitívne u starkej v jej domčeku.
