Za kvetinovým údolím na zelenom ranči žila mačka Mica. Chlpatá čokoládovo hnedá a večne špinavá od blata a hliny. Väčšinou sú mačičky stále umyté a čistotné. Mica ale bola iná. Chcela byť psom. Snažila sa štekať, naháňať ovce na pastvu a v noci strážiť ranč, a preto bola neustále špinavá. Ostatné zvieratá sa jej snažili dohovoriť, že je krásna mačička, nech sa nesnaží byť psom. Ale márne. Mačka Mica mala svoju hlavu. Chcela byť psom a hotovo.
Raz večer, keď už všetky zvieratká spali, prechádzala sa Mica po ranči. Okolo stodoly, popri plote, napravo od stajní. Potom si vyskočila na striešku chlieviku. „Odtiaľto je krásny výhľad. Odtiaľto vidím do všetkých strán. Odtiaľto budem strážiť celý ranč,“ hovorila si sama pre seba. A tak večer plynul a mačka Mica strážila, ako keby bola naozaj psom.
Zrazu sa v tráve ozvalo šuchotanie. Zamerala svoj zrak a spozornela. Neďaleko od nej sa objavila cudzia podozrivá osoba a snažila sa všemožne dostať na ranč. „To nie, musím niečo urobiť,“ vymňaukla mačka a rozhliadala sa, kto zo zvieratiek ešte zostal hore. Všetci spali. Pokúsila sa teda zaštekať: „Mňaf, mňaf!“ Znelo to skôr smiešne než ako výstraha. Niečo medzi štekotom a mňaukaním. Tým zlodeja nezastraší. Zoskočila preto zo strechy a nepozorovane utekala k psíkovi do búdy.
„Psík, vstávaj, na ranči je zlodej! Rýchlo, musíme ho vyhnať alebo chytiť,“ snažila sa mačička Mica prebudiť psíka. Ten, keď začul slovo zlodej, vzoprel sa na všetky štyri. „Dobre, že si ma zobudila, Mica! Zvoláme ostatných, než sa k nám zlodej dostane! Však my mu ukážeme čo preto,“ povedal psík a vydal sa nepozorovane do stajní. Tam zobudil kone, v chlieviku prasiatka a pri rybníčku kačičky.
Všetci dobre vedeli, čo majú robiť. Poznali bojový plán na ochranu ranča. Každý sa vzorne postavil na svoje miesto a čakal. Akonáhle zlodej preliezol plot a ticho sa priplížil po záhrade, v tej chvíli pred neho vyskočil pes. Zaštekal tak nahlas, že zlodej uskočil od ľaku až k stajniam. Tam na neho čakali kone. Tie ho kopli, až zaletel rovno do chlievika k prasiatkam. Do bahenného kúpeľa! Z toho sa dá len ťažko dostať. Nakoniec cez zlodeja nasiaknutého bahnom a boľavého po takom ťažkom páde prehodili kačky sieť na ryby. A bol v pasci.
Psík potom zobudil farmára, aby si zlodeja vyzdvihol. Farmár prekvapením vyskočil z postele a hľadel na potlčeného muža v bahne pod sieťou. Zvieratká boli spokojné. Zachránili ranč. Ich ranč. Ich domov. Keď na druhý deň zvieratká spomínali, ako spoločne šikovne a statočne všetci zlodeja chytili, jednotne sa zhodli na jednom. Na pochvale pre mačičku Micu. „Vieš, Mica, nevieš ani štekať, ani pásť ovce, napriek tomu si ten najlepší nočný strážca, akého sme kedy mali. Sme radi, že ťa tu máme. Len vďaka tebe sme sa mohli na zlodeja pripraviť. Nemusíš byť psom. A ani ním nie si. Si ale najlepšou mačacou nočnou strážkyňou v celom širokom okolí,“ chválil psík mačičku. Mica bola nanajvýš spokojná. Uvedomila si, že naozaj nemusí byť psíkom, ani nemusí smútiť, že ním nie je. Aj ako mačka môže byť v niečom najlepšia.
