Vo vŕbovom údolí bol veľký rybník. Žilo v ňom veľa rýb. Kapre aj sumce. Raz v nedeľu sa mala stať v rybníku veľká udalosť. Mali sa vyliahnuť malé kapríky. Ostatné rybky sa nemohli dočkať. Tešili sa, až sa objavia prvé ikry. A keď trošku napučia a vyrastú, budú z nich mladé kapríky. Rybky im potom ukážu celý rybník a budú s nimi vystrájať.
Nakoniec sa všetci dočkali. Ikry sa uložili medzi vodné rastliny. Všetci mali veľkú radosť. Žabky kvákali uvítacie piesne, vtáčiky to rozhlasovali po okolí a sumce kapríkom gratulovali. Ubehol nejaký čas a z ikier vyrástli mladé šikovné kapry. Plávali v rybníku a všetkému novému sa veľmi radi učili.
Jeden z nich bol ale obzvlášť zvedavý. Bol to ten najmenší zo všetkých. Kaprík Jožko. Plával všade, vliezol do všetkých zákutí rybníka, pod každý kamienok, pod každú riasu. Nebolo miesto, kde by to kaprík Jožko nepreskúmal.
Jedného dňa, keď si takto kaprík Jožko plával v rybníku, niečo sa pred ním zrazu objavilo. Viselo to na akomsi povrázku, pohojdávalo sa to vo vode podľa vlniek a vyzeralo to veľmi chutne. Už-už to chcel mladý kapor ochutnať, keď ho zrazu zozadu zastavil výhražný hlas: „Jožko, nedotýkaj sa toho! Stoj!!!“ Bol to jeho strýko sumec. Zastavil Jožka práve včas.
Kaprík sa na svojho strýka nechápavo pozrel a spýtal sa: „Strýko sumec, prečo to nemôžem ochutnať? Veď je to v rybníku, takže to je na jedenie. Pozri sa, ako to krásne vyzerá.“ Strýko sumec mladému kapríkovi vysvetlil, že je to nástraha rybára a že keby to chcel skúsiť, môže sa napichnúť na ostrý hrot a už sa nevyvlečie. Rybár ho vytiahne z rybníka von a bude zle. Navyše Jožkovi vysvetlil, že tu v rybníku je zákaz lovenia. Takže ten rybár, ktorý ich chce nalákať a chytiť, tu nemá čo robiť. Na kraji rybníka visí veľká tabuľa, ktorá zakazuje rybolov.
„Vieš, čo robíme s rybármi, ktorí chcú rybárčiť aj napriek zákazu? Pozri, to sa nasmeješ!“ pousmial sa strýko sumec. Našiel v rybníku chumáč rias a zabalil ich do bahna zo dna rybníka. Doplával k nástrahe, opatrne ju zložil a namiesto toho tam nasadil riasy s bahnom. Potom za povrázok zatiahol. Rybár si myslel, že sa chytila rybka, a tak rýchlo začal povrázok sťahovať k sebe. Jožko i strýko sumec najprv počuli, ako sa rybár raduje, že niečo chytil, ale potom po chvíli, ako nadáva na to, čo má na udici. Riasy a bahno.
Kaprík i strýko sumec sa za brucho chytali, ako rybára napálili. Občas sa to dokonca zopakovalo. Rybár, ktorý mal lovenie rýb zakázané, nahodil udicu s nástrahou a čakal. Kaprík Jožko so strýkom sumcom mu tam vždy niečo za tú nástrahu darovali. Raz mu tam napichli starú topánku, inokedy konzervu, ktorú našli na dne rybníka. Takto sa aspoň zbavovali odpadkov, ktoré občas nejaký človek v rybníku zabudol, alebo do rybníka zahodil. Strýko sumec aj kaprík Jožko tak spolu upratali rybník a navyše neposlušného rybára naučili, že zákazy sa nemajú porušovať.
