Princezná Laura bola odvážna a milá. Milovala svoj ľud, zvieratá a lesy, no mala jednu zvláštnosť – nevedela sa hnevať. Nikdy nepovedala nič zlé, ani keď ju niekto urazil. Všetci ju obdivovali, no jedného dňa sa v horách prebudil starý drak menom Ľubor.
Drak zišiel do dediny a svojím revom rozfúkal strechy a rozplakal deti. Laura sa rozhodla ísť za ním sama. Keď prišla k jeho jaskyni, drak zareval: „Prečo sa všetci smejete, keď ja mám v srdci oheň smútku?!“
Laura ho neodsúdila. Sadla si k nemu a potichu mu rozprávala o tom, že aj ona niekedy cíti smútok, ale učí sa ho premeniť na niečo dobré. Drak bol prekvapený – neveril, že by bol k nemu niekto taký dobrý. Bol smutný, lebo bol osamelý.
Laura mu navrhla, že za ním každý týždeň pribehne a spoločne strávia slnečné popoludnie na pikniku. Drak súhlasil. A hoci ešte občas zareval, už to bolo len pre zábavu. Každý týždeň sa tešil na Lauru a spoločný piknik. A už nebol osamelý – mal kamarátku.
