V krajine ukrytej medzi horami a jazerami žili dve sestry – krásna princezná Ela a jej staršia sestra Mira, ktorá sa narodila s čarovnou mocou. Obe boli dcérami múdreho kráľa, no kým Ela bola milá, láskavá a všetci ju mali radi, Mira bola závistlivá a túžila po moci, ktorú nikdy nedostala.
Jedného dňa, keď sa princezná Ela prechádzala v záhrade, Mira sa k nej prikradla s tajným zaklínadlom. Zlomená žiarlivosťou zašepkala čarovné slová a… puf! Z princeznej sa stal jemný motýľ s krídlami ako z dúhy. Ela sa snažila prehovoriť, no z jej úst vyšiel len tichý šelest.
Mira všetkým povedala, že Ela utiekla. Krajinu zahalil smútok, kvetiny v záhradách prestali kvitnúť a slnko akoby svietilo menej.
Ela, teraz ako motýľ, lietala po kráľovstve a hľadala pomoc. Každý deň pristávala na ramene svojho otca, kráľa, a krúžila mu okolo hlavy, akoby mu chcela niečo povedať. Až raz si to všimol starý dvorný mudrc.
„Tento motýľ nie je obyčajný,“ povedal. „Má v očiach smútok princeznej.“
Mudrc si spomenul na dávne kúzlo, ktoré môže zlomiť čarodejnícku kliatbu – ak niekto prejaví úprimnú lásku a obetuje niečo drahé. Kráľ teda otvoril svoju truhlicu a vzdal sa najcennejšieho klenotu – rodinnej koruny. Položil ju na kvet, kde motýľ sedel, a šepol:
„Nech sa mi vráti dcéra, ktorú milujem.“
V tej chvíli zafúkal jemný vietor, motýlie krídla zažiarili a Ela sa premenila späť na dievča.
Mira, vidiac silu lásky, sa rozplakala. Kúzlo sa jej vrátilo a stratila svoju moc. No Ela jej odpustila.
„Sme sestry,“ povedala, „a každé srdce si zaslúži druhú šancu.“
Odvtedy v kráľovstve vládol mier – a motýle, ktoré tam lietali, sa stali symbolom nádeje, že aj z kúzla môže vzniknúť niečo krásne.
