Škriatkovia Hugo, Barabas a šípky

Kedysi veľmi dávno žili dvaja malí škriatkovia, ktorí sa volali Hugo a Barabas. Bola sobota a Barabas nemal čo robiť.

V dnešný deň si povedal, že nebude robiť zle. Vybral sa za Hugom.  Hugo sa práve zobudil a rozmýšľal, čo ho dnes čaká. Vtom ho prerušilo klopkanie na dvere. „Teda, už je o dobrodružstvo postarané“, pomyslel si Hugo. „Ty si ešte v posteli, v taký krásny deň? Hugo vstávaj, vstávaj.“- súril ho Barabas.

„No dobre, veď už som chcel, len ty si ma vyrušil. Som zvedavý, kde sa tak ponáhľaš“, mrmľal si Hugo. „Vieš, Hugo, ja som dnes čítal zaujímavú knihu o pyramídach a o slniečku, a tak mi napadlo, že by sme mohli ísť niekde na výlet“, hovoril nadšene Barabas. „Ty si ale múdry, nevieš mi povedať za čo, veď nemáme ani deravý groš.“

„Aj na to som už myslel. Pôjdeme do lesa a určite tam nájdeme nejaký poklad.“

„No neviem, či to bude také ľahké, ale skúsiť to môžeme“, súhlasil napokon Hugo. Hugo a Barabas sa vybrali do lesa, no nedostali sa ani ďaleko a prišli na krásnu lúku. „My ale máme šťastie, tam vzadu sa niečo blyští, veď to sú určite drahokamy. Rýchlo, zbierajme ich a pôjdeme za trpasličím odborníkom.“ Svoje drahokamy nazbierali do plných batohov. Cestou už rozmýšľali, čo by si za peniažky kúpili. Lenže keď prišli ku klenotníkovi, čakalo ich veľké sklamanie. Krásne, malé, červené čudo neboli žiadne klenoty.

„Toto že sú drahokamy? Nedajte sa vysmiať, veď to nie je nič zvláštne. Sú to len obyčajné šípky“, smial sa im klenotník. Hugovi a Barabasovi vyskočili z očí veľké slzy. „Takže sme nenašli nič vzácne?“ Vtedy sa starému klenotníkovi uľútilo trpaslíkov. „No tak celkom obyčajné zase nie sú.“

„Naozaj?“ Potešili sa Hugo a Barabas. „Poznám starý, veľmi tajný recept na veľmi tajnú pochúťku, no a práve tá sa vyrába zo šípok. Je to šípkový lekvár. Ak ho správne uvaríte, tak sa určite nenájde ani jeden škriatok, ktorý by nemal naň chuť. Lenže to si vyžaduje veľa trpezlivosti a práce.“

„Skúsime to!“ A tak začali vyrábať šípkový lekvár. Škriatkovia si veľmi radi kúpili dobrôtku. Každému chutila. A aj darček ich potešil. Každý z nich dostal zadarmo šípkový čaj. Teplý čaj rozohrial brušká a potešil dušu v daždivú jeseň. Hugo a Barabas si časom našetrili na krásny výlet a v ďalekom Egypte spomínali na príhodu  so šípkami.

4.8/5 - (13 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *