Zajačik Matúš bol veselý maliar. Každý deň maľoval kvetiny, motýle alebo listy na stromy, aby bol les farebnejší. Svoje farby si bral z kúzelnej dúhy, ktorá sa objavovala každé ráno nad kopcom.
Jedného dňa sa však dúha neobjavila. Obloha bola sivá a smutná. Zvieratká prišli za Matúšom a prosili ho, aby farby vrátil. Ale Matúš bol rovnako zaskočený – nič nezobral!

Rozhodol sa zistiť, čo sa stalo. Našiel stopy, ktoré viedli do jaskyne v horách. Tam býval starý škriatok Severín, ktorý si farby požičal, aby si mohol namaľovať vlastný obraz sveta, kde by bol sám – bez kriku, bez návštev, len ticho.
Matúš si s ním sadol a porozprával mu o tom, ako farby robia radosť nielen jemu, ale aj celému lesu. Spoločne vymysleli plán – Severín si nechá jednu farbu pre seba a ostatné vrátia dúhe.
Na druhý deň sa nad kopcom znovu zjavila dúha. Bola ešte krajšia, lebo v nej bola aj nová farba – tichá modrozelená, ktorú daroval Severín.val Severín.