Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
„Prečo škaredá? Pretože prší?“ pýta sa Vojtík.
„Nie, nie. Škaredá streda patrí do veľkonočného Svätého týždňa. Alebo si myslíš, že je Veľká noc len v pondelok?“
Vojtík sa prestane mračiť a so zaujatím sa pýta: „Tak prečo je tá streda škaredá, dedko?“
„Je škaredá, zamračená. Než ti poviem prečo, musím ti vysvetliť, prečo sa vlastne oslavuje Veľká noc. Vieš, kto bol Ježiš?“
„To viem. To je ten panáčik, čo visí tamto v obývačke na kríži.“
„Bol to človek, ktorý tu podľa príbehov žil pred dávnymi a dávnymi časmi. Bol synom Božím a prišiel na svet, aby ľudí naučil, ako sa k sebe správne správať. Učil ľudí, že sa majú mať radi, nesúperiť spolu, mať s druhými zľutovanie a vzájomne si pomáhať. Zatiaľ čo na Vianoce ľudia oslavujú deň, kedy sa narodil, na Veľkú noc si pripomínajú deň, kedy zomrel a zase obživol.“
„Jaj. A čo sa mu stalo?“
„Našli sa takí, ktorým sa jeho učenie o ľudskej dobrote nepáčilo. Možno mu aj závideli, že ho majú ľudia radi, a chceli sa ho zbaviť. Jeden z Ježišových žiakov, Judáš sa volal, Ježiša zradil. V ten deň sa Judáš na Ježiša celý deň mračil. Preto sa o tomto dni hovorí, že je to Škaredá streda.“
„A ako ho Judáš zradil?“
„Povedal ľuďom, čo sa chceli Ježiša zbaviť, kde ho nájdu.“
„Prečo to urobil? On ho nemal rád?“ čudoval sa Vojtík.
„Nechal sa zlákať peniazmi. Za tridsať strieborných prezradil, kde na druhý deň Ježiša nájdu.“
„A Ježiša chytili?“ pýtal sa Vojtík dychtivo.
Starý otec sa záhadne usmial.
„Ako to bolo ďalej, ti poviem zajtra. Teraz poď, pôjdeme babičke pomôcť piecť judáše. To je to sladké pečivo, čo máš rád.“
