Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Vojtík sa zamyslel a hovorí: „No áno, mal. Polievčičku. Hráškovú.“
„Tak vidíš. To preto, že je dnes Zelený štvrtok.“
„Čo to znamená, dedko?“
„Podľa povery máš na Zelený štvrtok zjesť niečo zelené, aby si bol celý rok zdravý. Ale správne sa Zelený štvrtok nazýval Plačlivý. Ľudia to potom trošku s tými názvami poplietli,“ vysvetlil starý otec.
„Plačlivý? To preto, že toho Ježiša chytili, však, dedo?“ spomenul si Vojtík na včerajší príbeh.
„Áno, Vojtík. Dneškom si ľudia pripomínajú deň, keď Ježiša zajali. Ešte sa stihol so svojimi žiakmi navečerať a pripomenúť im, aby učili ľudí správnemu správaniu tak, ako to robil on. Keď sa odišiel pomodliť do záhrady, už tam naňho vojaci čakali.“
„Pretože im to povedal Judáš.“
„Správne, Vojto. Vidím, že si to dobre pamätáš. A vieš, čo je toto?“ spýtal sa starý otec a zdvihol zo stola drevenú hračku. Zatočil s ňou a ozval sa šialený rachtavý rámus. Vojto si zapchal uši.
„To bol hluk,“ čudoval sa Vojto a zložil ruky z uší. Začal si prezerať tú podivnú hračku. Starý otec sa len smial.
„To je rapkáč. Vieš, Vojtík, predtým ľudia nemali žiadne hodinky, televízie, nieto mobily. Aby vedeli, koľko je hodín, zvonili im z kostola zvony na poludnie a večer. Lenže na Zelený štvrtok zvony odlietajú do Ríma.“
„Majú krídla? Lietajú tiež v kŕdľoch ako vtáky?“
„Spomaľ, spomaľ, Vojto,“ smial sa starý otec. „Ony zvony naozaj neodletia. Len sa to tak hovorí. Prestáva sa na nich zvoniť až do soboty. Tým si ľudia pripomínajú smútok nad tým, čo sa stalo Ježišovi. Namiesto zvonenia zvonov hrajú deti na rapkáče.“
„Aha. Môžem si to tiež skúsiť?“
„Ale určite. Vezmi si ho von, nech nerobíme doma rámus. Dnes svieti slniečko a je krásne.“
„A kedy mi, dedko, povieš, ako to bolo ďalej s Ježišom?“
„To ti, milý Vojtík, poviem zase zajtra.“
