V krásnom kráľovstve žila princezná Mária, známa svojou láskavosťou a krásou. Všetci ju milovali, ale v hlbokom lese neďaleko zámku žila zlomyseľná ježibaba, ktorá princeznej závidela.
Jedného dňa, keď princezná zbierala kvety v lese, ježibaba ju našla a začarovala kúzlom na starú škaredú ježibabu. Princezná sa zrazu premenila – jej krásu vystriedala vráskavá tvár a dlhý nos, a jej hlas sa zmenil na chrapľavý.
Schovala sa v starom opustenom dome a plakala. No nevzdávala sa. Verila, že pravá láska a dobré srdce ju zachránia.
„Teraz zostaneš sama v lese, kým sa nenájde niekto, kto prelomí kúzlo láskou a odvahou,“ povedala ježibaba a zmizla v hmle.
O pár dní sa v lese objavil mladý rytier menom Filip. Počul o začarovanej princeznej a rozhodol sa ju nájsť. Keď stretol ježibabu, neustrnul pred jej hrozivým výzorom, ale pristúpil k nej s úctou a ponúkol pomoc.
Princezná bola prekvapená jeho dobrotou a statočnosťou. Filip sa nebál jej vzhľadu a videl krásu jej srdca.
Svoje city a odvahu vyjadril pravým bozkom. Vtedy sa kúzlo zlomilo a princezná sa vrátila do svojej krásnej podoby.
Ježibaba sa rozplynula, pretože jej zloba stratila silu. Kráľovstvo sa znovu naplnilo radosťou a láskou.
Princezná Mária a rytier Filip žili šťastne, a všetci si pamätali, že pravá krása pramení zo srdca, nie z vonkajšieho vzhľadu.
