Žilo, bolo jedno dievčatko, ktoré malo zlaté vlásky. Preto jej všetci hovorili Zlatovláska. Dievčatko chodilo často do lesa na huby, na maliny a jahody. Raz ale zašlo ďaleko a zablúdilo. Chodilo dlho a stále sa mu nedarilo nájsť správnu cestu domov. Dostalo sa len hlbšie do lesa.
Zlatovláska už bola unavená a z dlhého chodenia ju boleli nohy. Mala tiež hlad, pretože lesných plodov našla málo. Zrazu sa pred ňou objavila chalúpka.
Ale nebola to perníková chalúpka, ani jej chalúpka. Táto vyzerala cudzo. No iste v nej budú bývať dobrí ľudia a poradia jej, kadiaľ domov. Preto sa Zlatovláska vydala ku dverám.
Zaklopala. Ale nikto sa neozval. Opatrne pootvorila dvere.
„Haló? Je niekto doma?“ zavolala dovnútra. No nikto sa neozval. Vyzeralo to, že nikto nie je doma.
Zlatovláska vošla dnu. Na stole stáli tri misky plné kaše. Prvá miska bola veľká a ležala pri nej veľká lyžica. Druhá bola o niečo menšia a ležala pri nej tiež menšia lyžica. A tá tretia miska bola najmenšia, aj lyžica vedľa nej bola malá.
Zlatovláske už dlho škvŕkalo v brušku, a tak ochutnala z najväčšej misky kašu. Ale tá bola veľmi horúca.
„Auvajs! Popálila som si jazyk!“
Ochutnala teda z druhej, menšej misky.
„Brrr, tá je studená ako ľad.“
Ochutnala teda z najmenšej misky.
„Tá je akurát!“ zaradovala sa a všetku kašu zjedla.
Keď sa najedla, padla na ňu strašná únava.
„Som taká unavená,“ zívla si.
Oči sa jej zatvárali, že sa sotva dovliekla do spálne. Tam našla tri postieľky. Jedna bola veľká, druhá menšia a tretia najmenšia. Zlatovláska skúsila prvú postieľku, ale bola príliš tvrdá.
„Auvajs, táto posteľ je pohodlná ako doska.“
Skúsila teda druhú postieľku.
„Táto je zase príliš mäkká,“ volala Zlatovláska z perín, do ktorých zapadla tak, že nebola skoro vidieť.
Skúsila tretiu postieľku.
„Táto je akurát.“
V nej Zlatovláska zaspala. Spala tak tvrdo, že ju ani nezobudilo, keď sa vrátili obyvatelia domčeka.
V domčeku bývali tri medvede, ktoré sa práve vrátili z prechádzky. Najväčší bol medvedí otec, o trochu menšia medvedia mama a najmenší bol malý medvedík, ich synček.
Medvede prišli k stolu.
„Niekto jedol z mojej kaše,“ čudoval sa medvedí otec.
„Niekto jedol aj z mojej kaše,“ pridala sa medvedia mama.
„Niekto jedol aj z mojej kaše,“ volal malý medvedík, a pretože kašu nemal rád, ešte dodal: „A našťastie ju všetku zjedol.“
Medvede išli do spálne a zase sa nestačili čudovať.
„Niekto spal v mojej postieľke,“ sťažoval sa medvedí otec.
„Niekto spal aj v mojej postieľke,“ ukazovala medvedia mama na pokrčené periny.
„Niekto spí v mojej postieľke! A je to dievčatko,“ kričal medvedík.
Krikom Zlatovlásku prebudil. Tá, keď uvidela medvede, strašne sa zľakla, vyskočila oknom von a ušla z domčeka. V tom zhone dokonca našla správnu cestu a vrátila sa domov.
