Vo Strašidrne bol krásny deň. Jar už klopala na dvere a kvietky rozkvitali. Objavili sa už biele kvitnúce strašenky aj bubule a prebudili sa muchy. To je dobrá správa pre všetky zubaté strašidlá, pretože sa z nich dá pripraviť úžasný a veľmi dobrý muchovník.
Dnes ale nebol čas na žiadne múčniky, pretože sa konali oslavy Dňa Zeme. Strašidlá z celého Strašidrna sa zišli na námestí, kde sa na pódiu konal strašidelný koncert. Po ňom dostal slovo starosta Strašidrna. Pochválil strašidlá, že majú najčistejšie mesto zo všetkých strašidiel.
„Jupí! To dostaneme nejakú cenu!“ radoval sa tatko Zubatý.
Pán starosta ale pokrútil hlavou.
„Kdeže, pán Zubatý. O chlp nám unikla.“
„Ako je to možné?“ pýtal sa ktosi zo zhromaždených.
„Pokazila nám to čierna skládka na okraji mesta. Niekto tam vyhadzuje odpadky a my ich nestíhame upratovať,“ vysvetlil starosta.
„No to je hrôza,“ prehlásil chlapec Bubík, dopil džús z krabičky a prázdny obal hodil za chrbát. Krabička spadla na zem, kde zostala ležať.
„Ty si prasa, Bubík,“ vyplísnila ho Zubomila, jeho mladšia sestra. „Takto sa správať je odporné. Obzvlášť na Deň Zeme.“
Bubík sa len zachechtal.
„Uprac to po sebe,“ naliehala Zubomila.
„Ani omylom.“
„Dokážeš si predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby sa takto správal každý?“
„Ja neviem. Pekne?“ hádal Bubík a ďalej sa škeril.
„Ktorému prasaťu by sa páčilo žiť v odpadkoch?“ rozčuľovala sa Zubomila.
„Sleduj, ségra,“ uškrnul sa škodoradostne Bubík, zjedol cukrík a obal odhodil na zem.
„To ťa vyjde draho, Bubík,“ zavrčala Zubomila.
„To sotva.“
Zubomila ale už vedela, ako toho darebáka potrestá. Zdvihla ruku ako v škole.
„Pán starosta? Ja viem, ako vyriešiť problém s odpadkami pri lese.“
„Naozaj, dievča? Poď sem ku mne.“
Zubomila prišla na pódium, kde stál starosta pred obyvateľmi Strašidrna.
„Môj brat Bubík navrhuje, aby všetci išli a odpadky na čiernej skládke upratali. A aby všetkým ukázal, ako si váži poriadok a našu planétu Zem, chce ísť príkladom a začať.“
„Veľmi dobre, Bubík. Si vážne vzorné strašidlo,“ ocenil ho starosta.
„Čože? Ja?“ vyvalil Bubík oči a rozhliadal sa, kam by ušiel. Ale nebolo kam. Všetci mu tlieskali a dívali sa na neho.
„Bubík, vezmi si vrece a choď zbierať odpadky. A vy ostatní poďte tiež. Poďme všetci. Predsa ho v tom nenecháme, nie?“ povzbudil strašidlá starosta.
A tak všetky strašidlá vyrazili. Počas popoludnia bol všetok neporiadok preč, že by ste miesto pri lese ani nespoznali, ako teraz krásne vyzerá.
„A upratané miesto pri lese budú strážiť naši najlepší strašiaci,“ rozhodol starosta. „Firma Vyľakal & Pádil sa ochotne ponúkla, že miesto postráži.“
A tak strašidlá oslávili Deň Zeme upratovaním odpadkov, aby sa im v meste aj okolo neho pekne žilo. Veď pre samé odpadky nebolo vidieť ani kvietky.
Ale čo Bubík? Že by k tomu nemal čo povedať? No, možno by aj niečo povedal, ale bol z upratovania taký unavený, že hneď po večeri zmizol vo svojej izbičke a zaspal zababušený v perine. Spalo sa mu veľmi dobre. Aj on totiž veľmi dobre vedel, že pohadzovať odpadky okolo seba sa nepatrí. Dobrú noc.
