Kedysi dávno na lúke rástla krásna slnečnica, ktorá sa každé ráno obracala za slnkom. Bola plná energie a radosti a jej jasné, žlté okvetné lístky svietili ako slnko. Všetky zvieratká okolo nej ju obdivovali a radi sa s ňou hrávali
Jedného dňa sa však objavila temná obloha a silný vietor, ktorý chcel slnečnicu strhnúť. Slnečnica sa snažila odolať, no vietor bol mocný. Všetky zvieratká sa zhromaždili okolo nej a povzbudzovali ju, aby sa nevzdávala. Slnečnica si uvedomila, že nie je sama a získala silu z priateľstva.
Nakoniec sa víchor upokojil a slnečnica, aj keď trochu poškodená, sa opäť obrátila k slnku. Všetci okolo sa tešili, že je späť a silnejšia než predtým. Odvtedy sa stala symbolom odolnosti a priateľstva.
A tak sa slnečnica a jej priateľské zvieratká tešili z každého dňa, vďaka čomu sa lúka naplnila ešte väčšou krásou a radosťou. A od tých čias si všetci pripomínali, že v ťažkých časoch si môžeme navzájom pomáhať.
