Bolo chladné decembrové ráno a škola sa pomaly blížila ku koncu. Bolo krátko pred začiatkom prázdnin a školy sa menili na kúzelné vianočné krajinky. Každá trieda vytvárala všakovaké vianočné kresby plné trblietok a nosila ozdoby na vyzdobenie svojho stromčeka.
Trieda IV.B sa pripravovala na deň plný ozdobovania. Nepriniesli však výzdobu z domu, ale dnes budú stromček zdobiť sami – práve svojimi výtvormi.
Pani učiteľka im zadala dôležitú úlohu.
„Dnes musíme našu triedu premeniť na vianočnú krajinku! Každý vyrobí ozdobu, ktorú potom zavesíme na náš vianočný stromček!“ povedala nadšene a každému nedočkavému žiakovi rozdala farebné a lesklé papiere, zelené a červené stužky, fixky, vianočné nálepky či lepidlá.
Stoly sa spojili do kruhu a všetci si pekne posadali. V pozadí hrali vianočné pesničky a detské oči žiarili radosťou.
„Toto je skvelý nápad,“ zvolala nedočkavo Miška, pripravujúc si svoje farebné ceruzky.
„Každý vyrobí niečo špeciálne. Či už je to hviezda, vianočný stromček, sob alebo darček! Je to len na vás. Tak šup do práce,“ zavelila im veselo učiteľka.
Miška sa pustila do vyrábania stromčeka. Ten mala na Vianociach najradšej. Vzala zelený papier, na ktorý nakreslila vianočný stromček, ktorý potom opatrne odstrihla. Ozdobila ho ligotavými červenými brmbolcami a nalepila krásne nálepky. I jej kamoška Milka vyrábala krásnu ozdobu – podarilo sa jej nakresliť vianočný darček, na ktorý prilepila červenú mašľu.
Len Dušankovi sa do vytvárania akosi nechcelo. Nervózne sa mrvil na stoličke a hľadel na kopec fixiek a papierov, ktoré mal pred sebou. Pani učiteľka zatiaľ nachystala vianočný stromček do stredu triedy – práve ten budú zdobiť ozdoby, ktoré detičky vyrobia.
„Neviem, čo mám spraviť,“ povedal smutne Dušanko, sledujúc, ako jeho spolužiaci čosi veselo vyrábajú.
„Vyrob predsa to, čo na Vianociach najviac miluješ,“ skúsila mu poradiť pani učiteľka.
Ryšavý chlapček sa zamyslel. On miluje predsa všetko – sneh a sánkovanie, ligotavý stromček a darčeky. No najviac ľúbi to, že ocko a maminka toľko nepracujú a že sú spolu všetci doma a pozerajú vianočné filmy.
„Milujem, keď sme celá rodina spolu doma,“ odvetil nakoniec chlapček.
„Tak nakresli svoju rodinku!“ usmiala sa pani učiteľka.
A tak aj bolo. Dušanko skutočne nakreslil ocka, maminku a seba, ako stoja pred vianočným stromčekom a usmievajú sa. Jeho dielo vyzeralo tak krásne, že sa okolo neho zhromaždili aj jeho spolužiaci, ktorí ho chválili a obdivovali.
Keď boli všetci žiaci hotoví, s pomocou pani učiteľky spravili detičky na svojich výtvoroch malú dierku, cez ktorú prevliekli stužku, aby zavesili svoje ozdoby na stromček. Pani učiteľka rozsvietila stromček a diela detí žiarili ako nikdy predtým. Bol to ten najkrajší stromček na škole, pretože práve tento zdobili krásne výtvory, ktoré detičky vytvorili pri pomyslení na Vianoce. Stromček predstavoval ich predstavu a lásku k Vianociam. Trieda IV.B sa zmenila na krajinu zázrakov. Rozžiarený stromček a trblietavé farebné výtvory vyvolávali pocit, že vianočná mágia skutočne ožila.
„Pozrite sa, čo všetko ste vyrobili! Každá dekorácia je jedinečná, rovnako ako každý z vás. Práve to ju robí výnimočnou. I to, ako ste si pekne pomáhali. Ježiško vám za vašu šikovnosť určite prinesie kopec darčekov,“ pochválila ich s láskou pani učiteľka.
Keď deti obdivovali svoj stromček, Miška zašepkala Dušankovi:
„Toto je najlepší deň na svete!“ povedala s úsmevom. Dušanko bol veru na svoj výtvor pyšný, tak ako každé jedno dieťa. Každá ozdoba bola špeciálna. Detičky sa pred stromčekom hrali a tancovali na vianočné pesničky, užívajúc si vianočné chvíľky v škole.
