Bolo skoré decembrové ráno a svet vonku za oknami bol zabalený do ligotavej snehovej prikrývky. Dnes bol deň pred Štedrým dňom a to nenaznačovalo nič iné, len cestu na Vianoce k starým rodičom.
Bol to výlet, na ktorý sa rodina tešila celý rok, pretože ako každý rok sa súrodenci Erik a Sandra spolu s rodičmi vybrali na Vianoce k babičke a deduškovi na ich chalupu v horách. Keď bolo auto nabalené taškami a všelijakými vianočnými dobrôtkami, mohlo sa vyraziť na výlet! Erik a Sandra sa netešili len na darčeky, ktoré im zajtra Ježiško prinesie, ale i na babičku a dedka a ich skvelú chalupu. Vždy sa tam môžu veselo sánkovať ba i lyžovať na neďalekom svahu.
Počas jazdy si deti pospevovali spolu s maminkou vianočné koledy hrajúce v rádiu a sledovali svoje tablety. Maminka hľadela von oknom, premýšľajúc, ako svoje deti odtrhnúť od obrazoviek. Vonku je predsa krásna príroda a výzdoba so svetielkami všade navôkol. Vtom dostala výborný nápad.
„Deti moje, zahráte si hru!“ zvolala maminka a deti zrazu odtrhli svoj zrak zo svojich smiešnych videí.
„Erik bude hľadieť von oknom a rátať svetielka na svojej strane a ty, Sandra, na tvojej strane. Jeden ozdobený dom, jeden bod! Kto bude mať najviac ozdobených domov či len stromov až ku babičke a dedkovi, vyhráva! Ten, kto prehrá, umýva riady po večeri na Vianoce!“ zvolala maminka veselo. Deti milujú hry, a tak rýchlo odložili svoje tablety a pustili sa do rátania. Cestou do hôr prechádzali kopcom krásne ozdobených domov v malebných dedinkách. Stromy sa trblietali cencúľmi a domy žarili vianočnými svetlami. Bola to skutočná nádhera.
„Wááu, to je krása!“ obdivovali deti prírodu a výzdobu za oknami. Skutočne to bolo krajšie než akési hry či videá.
„Musím vyhrať!“ mrmlala si popod nos malá Sandra a nedočkavo rátala každú ozdobu, na ktorú natrafili jej modré očká. Cesta rýchlo ubehla a zanedlho sa ocitli v malej dedinke v horách, kde okrem lyžiarskeho svahu bola aj chata starých rodičov.
„Kto vyhral?“ spýtala sa veselo maminka, pospevujúc si koledy, keď zaparkovali auto vedľa chaty.
„Ja som narátal až 47 svetielok!“ zvolal Erik veselo.
„Ja ich mám len 46,“ povedala smutne malá Sandra. Veru, rátanie im išlo skutočne dobre a bolo to medzi nimi tesné.
„A Sandra, nie je náhodou chalupa ozdobená tiež? Je predsa rovno za tvojím oknom na tvojej strane!“ povedala maminka. A veru skutočne tomu tak bolo a bola remíza.
A tak si deti spríjemnili nielen cestu k babičke a dedkovi skvelou hrou, ale svoj sľub i dodržali. Po Štedrej večeri ich čakalo kopec darčekov od Ježiška a oni sa potom pustili do dodržania svojho sľubu a spoločne sa postarali o upratanie riadu po večeri. Babička a deduško boli ohromení, ako si súrodenci pomáhajú a popritom sa v chalupe niesla skutočná vianočná atmosféra. Po splnení svojej úlohy si deti užívali svoje darčeky a spolu sa s nimi veselo hrali po celej chate. Ten najkrajší darček však neboli hračky od Ježiška, ale bola to rodina, s ktorou tieto krásne sviatky strávili.
