V jednom kráľovstve neustále pršalo. Z neba padal dážď deň čo deň, bez prestania. Ľudia boli smutní, záhrady zničil príval vody a cesty sa premenili na blato. Kráľ a kráľovná sa obávali, že ak dážď neprestane, kráľovstvo zanikne.
„Niečo musíme urobiť,“ povedal kráľ. „Ale čo?“
„Musí to byť niečo mocné, niečo, čo môže zmeniť osud nášho kráľovstva,“ odpovedala kráľovná a s obavami sa pozrela von, kde sa dážď stále lial.
V tej chvíli sa prihlásila princezná Amália – odvážna a silná dievčina, ktorá sa nikdy nebála výziev.
„Ocko, mami, viem, že mám odvahu. Vydám sa na cestu, aby som našla spôsob, ako zastaviť tento nekonečný dážď,“ povedala rozhodne.
Kráľ s kráľovnou na ňu pozreli s úžasom.
„Ale princezná, dážď je silný a neprestáva! Je to veľmi nebezpečné.“
„Nebojte sa,“ usmiala sa Amália. „Kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že nájdem riešenie.“
A tak sa princezná vydala na cestu do tajomnej hory, kde podľa starých príbehov žil mocný čarodejník, ktorý ovládal počasie. Cesta bola dlhá a náročná – prechádzala cez búrky, rozvodnené potoky a tmavé lesy. Napriek všetkému sa Amália nevzdávala.
Po niekoľkých dňoch dorazila k jaskyni, kde čarodejník žil.
„Hľadám spôsob, ako zastaviť dážď, ktorý neprestáva,“ povedala.
Čarodejník sa na ňu pozrel a usmial.
„Len odvaha a čisté srdce môžu zmeniť počasie. Vezmi tento amulet a vyslov slová: Slnečné lúče, vráťte sa k nám.“
Princezná sa vrátila do kráľovstva, postavila sa pod zamračenú oblohu a so silou v hlase predniesla kúzlo.
V tom momente sa dážď zastavil a obloha sa vyjasnila. Slnečné lúče zaplavili krajinu.
Kráľovstvo opäť ožilo.he princeznej, ktorá zastavila nekonečný dážď.
