V jednom krásnom zelenom údolí žil malý oslík menom Laco. Laco bol veľmi milý a všetci jeho priatelia ho mali radi, ale mal jednu veľkú chybu – bol veľmi lenivý. Rád ležal v tieni stromu a nič nerobil.
„Laco, dnes musíme ísť na pastvu a pomôcť, aby sa zvieratká nasýtili,“ povedala mu jeho mama jedného dňa, keď bol čas ísť na lúku.
„Och, mami, som veľmi unavený,“ povedal Laco a zívol. „Môžem si dnes oddýchnuť?“
Mama sa zamračila, ale vedela, že jej Laca bude ťažké presvedčiť. „Laco, ak nebudeš pomáhať, nikdy sa nenaučíš, ako sa postarať o seba a o ostatných. Len práca a zodpovednosť ti prinesú spokojnosť.“
Laco sa len obrátil na bok a zaspal. Mama si povzdychla a odišla sama, aby pomohla ostatným zvieratkám.
Keď sa Laco prebudil, zistil, že všetci ostatní už dávno odišli. Cítil sa trochu osamelo, pretože nemohol byť súčasťou zábavy na lúke. Rozhodol sa teda, že pôjde za ostatnými a pomôže im.
Na ceste na lúku si Laco uvedomil, že keď sa napokon rozhodne pracovať a pomáhať, nie je to len o povinnostiach, ale aj o radosti, že môže prispieť k dobrému výsledku. Keď prišiel na lúku, ponúkol ostatným, že im pomôže, a naozaj si užil čas s priateľmi, ktorí ho za jeho pomoc ocenili.
Od toho dňa sa Laco rozhodol, že nebude lenivý a vždy, keď sa objavila nejaká úloha, pomáhal. Zistil, že tvrdá práca nie je len povinnosť, ale aj kľúč k tomu, aby sa cítil šťastný a spokojný.
A tak Laco už nikdy nebol lenivý oslík. Každý deň sa tešil na novú prácu, ktorá mu prinášala radosť a pocit užitočnosti.na novú prácu, ktorá mu prinášala radosť a pocit užitočnosti.
