Na širokých moriach plavil sa pirát menom Kapitán Roderik, ktorý mal jedného verného spoločníka – papagája menom Brkáč. Brkáč bol vždy veselý a plný energie, a hoci bol papagáj, nebol obyčajný. Vedel rozprávať rôzne vtipy, spievať piesne a dokonca aj riešiť hádanky, čo ho robilo ešte zaujímavejším spoločníkom pre kapitána.
Kaptán Roderik mal obrovskú loď, ktorá sa volala Čierna perla. Na tejto lodi plával so svojím posádkou z ostrova na ostrov, hľadajúc poklady a dobrodružstvá. Brkáč vždy sedel na Roderikovom ramene a spieval mu na ucho, aby ho povzbudil v náročných chvíľach.
Jedného dňa dorazili na ostrov, kde podľa legendy mal byť ukrytý zlatý poklad. Kapitán a Brkáč sa spolu vydali do hlbokej džungle, kde ich čakali nebezpečenstvá. Brkáč po celý čas vykrikoval: „Pozor! Tuto niečo je!“ a Kapitán sa smial, že jeho papagáj je viac zvedavý než on. Po dlhých hodinách chodenia a hľadania sa konečne dostali na miesto, kde mala byť schovaná truhla.
Kapitán Roderik začal kopať a po chvíli sa dostal k pokladu. Zlaté mince a drahokamy sa trblietali v slnku. „Tento poklad je náš, Brkáč!“ zvolal Kapitán a papagáj mu odpovedal: „Jasné, Kapitán, ale nezabudol si na mňa! Ja chcem ten najväčší diamant!“ Kapitán sa zasmial a hodil mu krásny kameň, ktorý papagáj s radosťou zobral do zobáka.
Keď sa vrátili na loď, Brkáč celý deň spieval o svojom novom diamante a Kapitán Roderik vedel, že jeho najlepší priateľ nie je len papagáj, ale pravý člen posádky. A tak pokračovali v hľadaní ďalších pokladov, kdekoľvek ich vietor zaniesol.
