Kedysi žil chlapec menom Martin. Bol veľmi aktívny a miloval šport. Rád behával, hrával futbal a jazdil na bicykli.
Jedného dňa, keď sa bicykloval po lesnej ceste, stratil rovnováhu a spadol. Zranil si nohu a musel ísť do nemocnice.
V nemocnici ležal Martin v posteli, smutný a osamelý. Chýbali mu jeho kamaráti a všetky hry, ktoré zvyčajne hrával.
Keď sa raz ráno zobudil, uvidel v izbe chlapca približne svojho veku. Volal sa Viktor. Aj on mal zlomenú nohu, no na rozdiel od Martina sa stále usmieval.
„Ahoj, ja som Viktor. Ty si tiež zranil nohu?“ opýtal sa priateľsky.
„Áno. Volám sa Martin. Zlomil som si nohu pri jazde na bicykli,“ odpovedal Martin smutne.
„To je smola. Ale neboj sa, aj ja som si zlomil nohu – a už za pár dní budem môcť chodiť,“ povedal Viktor optimisticky.
„A vieš čo? Poďme si spolu vymyslieť nejaké zábavné hry. V nemocnici nie je veľa vecí na robenie, ale môžeme si to spríjemniť.“
A tak sa Martin a Viktor začali spoznávať. Každý deň si vymieňali príbehy o svojich záľubách, kreslili obrázky a hrali sa detskú nemocničnú verziu futbalu pomocou balónu.
Čas ubehol rýchlo a obaja zistili, že aj keď sú v nemocnici, môžu zažiť kopec zábavy.
Keď sa ich nohy začali uzdravovať, tešili sa, že čoskoro pôjdu domov. Ale sľúbili si, že sa po uzdravení určite stretnú a budú pokračovať v dobrodružstvách, ktoré začali v nemocnici.
