Dávno pradávno, keď ľudia ešte žili skromne a slúžili kráľovi, ktorému boli nie len verní ale mu i pomáhali s úrodou, bol aj jeden starý rybár. Ten okrem rýb na trhu, dodával rybičky aj kráľovi na hrad a za to sa mu ušlo o pár medených mincí viac. Jeho žena bola však chorá.
Deti mali už veľké a žili opodiaľ i s deťmi v neďalekej dedine. Preto boli na všetko sami, a jeho chorá žena už nevládala. Veľmi ho to trápilo a síce mal o pár mincí viac, na drahú medicínu to nestačilo. Preto sa starý rybár snažil ako vedel, aby chytil čo najviac rýb, ktoré môže potom predať a nakúpiť nejaké bylinky a lieky pre svoju drahú.
Bolo skoré ráno. Starý rybár sa vybral opäť na ryby. Už dlhšie sa mu však nedarilo. Na trhu nemal čo predávať a keď už niečo málo na udicu chytil nechal si nejakú rybku pre svoju rodinu a zvyšok zaniesol rovno do kráľovstva. Potreboval však peniaze na medicínu.
Rybár sedel na prevrátenom kýbli, na hlave mal slamený klobúk a hľadel do jazera neďaleko jeho dediny.
„Čo sa deje rybky, nejako sa zase vám nechce.“ povedal smutne rybár, hľadiac do ligotavej vody. Tíško si vypiskoval dúfajúc, že po dlhej dobe čakania konečne niečo chytí. Keď v tom udica zabrala. Rybka sa chytila na návnadu, konečne! Rybár potiahol, no nič sa nedialo. Zamračil šedivé obočie. Čo sa to deje, žeby chytil niečo veľké? Postavil sa, zaprel sa a silno potiahol. Veru ešte sily mal! V tom z špliechajúcej vody vytiahol rybku.
„Čľup, čľup.“ ozvalo sa jazero. Nebola to však hocijaká rybka, bola to zlatá rybka! O tých hovoria dávne príbehy, že dokážu splniť naše tri najtajnejšie želania. Rybár hľadel na rybku, ktorá sa mykala na jeho udici. Tá sa zrazu prestala hýbať a prehovorila. „Ty si jediný, ktorý ma dokázal po toľkých rokoch uloviť. Splním ti tri želania, ale potom ma musíš pustiť. Musia to byť však rozumné želania.“ prehovorila rybka, ktorej šupiny sa odrážali ako zlaté dukáty na slniečku. Rybár neveriacky stiahol slamený klobúk zo šedivých vlasov a koktavým hlasom prehovoril. „Áno pustím ťa.“ povedal nakoniec. Rybka ho potom vyzvala nech si niečo želá. Rybár sa však rozhodol, že svoje tri priania využije rozumne. Nechce ich len tak premrhať na nezmysly.
„Prajem si aby sa mi darilo v love rýb po celý život.“ vyslovil rybár svoje prvé želanie. Rybka prikývla: „Tak sa aj stane. Veľmi rozumné želanie.“
Rybár rozmýšľal nad druhým želaním. Keď bude mať rybky bude aj mincí a dukátov dosť. Nepotrebuje predsa toľko bohatstva, z toho ľudia šalejú. Jeho žena je však chorá. Možno si dovolia aj drahú medicínu, len či zaberie, zamyslel sa.
Nakoniec odvetil: „Prajem si aby ja a moja rodina sme boli všetci zdraví a šťastí.“ vyslovil druhé želanie. Rybka prikývla na súhlas.
Rybár sa zamyslel. Splnil želanie sebe, bude mať vždy veľa rybiek. Splnil želanie i rodine, budú zdraví a šťastí. A jeho žena sa možno končene vylieči. Rozmýšľal ako využije posledné želanie. „Prajem si, aby naša celá kráľovská dedina a kráľovstvo bolo v blahobyte.“ povedal nakoniec rozumne.
„Nech je tak!“ žmurkla na neho zlatá rybka, keď ju rybár púšťal do vody.
A tak aj bolo. Keď sa rybár vracal domov s plným kýbľom rýb, neveril vlastným očiam. Jeho žena si veselo pospevovala na dvore, kde vešala šaty. Ani chrbát ju už nebolel, ani kašeľ ju nezmáhal! Zázrak, bola zdravá a nie len to. Kráľovstvo prekypovalo a jemu sa skutočne darilo.
A to len preto, že sa rybár rozhodol, že svoje priania využije rozumne. Mohol si priať zlato, striebro či moc, no on sa rozhodol rozumne. A práve pre jeho rozumné priania sa jeho rodina i celé kráľovstvo malo skutočne dobre. Nikomu však o svojich prianiach nepovedal, no bol vďačný, že práve on zlatú rybku stretol a mohol si splniť to, čo bolo správne. A zlatej rybke potom rozprával aj svojím vnúčikom na dobrú noc, ktorí snívali, že ju raz ulovia a splní im tajné sny.
