Adam bol malý chlapček, ktorý so všetkého najviac neznášal zeleninu. Najradšej by len jedol sladkosti, alebo jedlo kde zelenina nie je. Samozrejme, sladkosti sú výborné maškrty, ale my predsa potrebujeme aj vitamíny z ovocia a zeleniny aby sme boli zdraví a pekne rástli.
Ako tak Adamko sedel pri jedálenskom stole tak zamračene hľadel na svoj tanier. Bol čas sobotného obeda a jeho maminka pred neho položila tanier s obedom. Ležala tam ryža, kúsok mäska a samozrejme, to čo tak neznášal, jeho nepriateľ, zelenina. Vedľa ryže ležala mrkva a brokolica. Adamko vyjedol ryžu a mäsko, no zeleniny sa ani len nedotkol.
,,Vieš, že nemám rád zeleninu!” povedal chlapček a odstrčil tanier. Maminka a ocko sa na seba pozreli. „Zelenina je zdravá, vieš, že ju musíš papať.” odvetila maminka a ocko len súhlasne prikývol.
,,Keď ju spapáš, budeš silný a jedného dňa budeš veľký policajt, ako snívaš.” povzbudil ho ocko.
,,Fuj! Ale mne to nechutí.” odvrkol opäť chlapček a zamračil sa na smiešnu mrkvu a brokolicu, ktorá mala na sebe smiešne kučeravé zelené vlasy. ,,Na jedlo sa fuj nehovorí, čo by za to dali iní ľudia, ktorý také šťastie nemajú!” zahriakla ho maminka. Veď predsa na jedlo “fuj” nesmieme hovoriť. Chlapček si však povedať nedal a zeleniny sa ani nedotkol. Maminka si povzdychla a chvíľku premýšľala. Vedela, že Adamko nie je fanúšik zeleniny, no predsa zelenina je zdravá a musí ju spapať. Aj keď len trošku. Potom dostala nápad.
Bol druhý deň a nedeľný obed rozvoniaval po celom dome. Všetci sedeli za stolom, na ktorom ležala chutná krémová zelená polievka. Vedľa nej ležali aj chutné špagety s červenou omáčkou. Bolo to maminkine malé tajomstvo, rozmixovala brokoličku z ktorej urobila polievku a na druhý chod obeda, na špagety, dala špeciálnu omáčku. V omáčke nebol len syr a kúsky mäska, ale boli tam aj rozmixované chutné rajčiny.
Adam si zobral lyžičku a ochutnal z polievky. ,,Tá je výborná!” odvetil a ani sa nenazdal a tanier mal celý prázdny. Ani si neuvedomil, že práve jedol tú zeleninu, ktorú včera odmietal. Potom sa pustil na špagety s omáčkou. Tie spapal celé tiež. ,,No vidíš keď budeš takto papať, tak budeš silný a veľký chlap!” pochválil ho ocko, keď chlapček spapal celý obed.
,,Ani nevieš, ale tam bola schovaná aj zelenina. Len trošku inak. Bola rozmixovaná. Vidíš aj zelenina môže byť chutná!” zasmiala sa maminka a chlapček tiež. Skutočne mu obed chutil.
Od toho dňa maminka pripravovala vždy chutnú zeleninu, len trošku na iný spôsob. Schovala ju v polievkach alebo v omáčkach. Adamko síce stále nerád jedol obyčajnú zeleninu, ale rozmixovaná v jedlách, tá mu veru chutila. Nakoniec, keď bol starší, tak si uvedomil, že aj tá obyčajná zeleninka je veru chutná. A tak sa malý blonďavý chlapček naučil, že zelenina nie je jeho nepriateľ, ale v skutočnosti kamoš, ktorý mu dodáva silu a pomáha nie len rásť, ale byť hlavne zdravý.
