Dnes bol výnimočný deň. Maminka sa spolu so svojou dcérkou, dievčatkom menom Zuzka, vybrala na nákupy. Dievčatko malo na ďalší deň narodeninovú oslavu a tak sa spolu s maminkou dohodli, že na oslavu vyberú krásne šaty.
Ako tak prechádzali obchody v nákupnom centre, ani jedny šaty nepadli malej Zuzke do oka. Jedny boli moc dúhové, iné moc detské a ďalšie zas moc fialové.
„A čo tieto?“ spýtala sa maminka ukazujúc na pekné ružové šatočky vo výklade.
„Nie mami, tie sú moc ružové a sú tam nakreslené bábiky! Ja už predsa nie som malá, zajtra už mám 11 rokov,“ vysvetlila dcérka maminke.
No veru, Zuzka bola už veľká baba a trošku viac vyberavá. A tak sa vybrali popozerať ešte ďalšie obchodíky.
Potom dievčatku padli oči na krásne bledomodré šaty s trblietkami. Tie vyzerali ako pre pravú princeznú.
„Wow, tie sú ale krásne! Mami, prosím, môžeme kúpiť tieto?“ spýtala sa Zuzka s iskričkami v očkách.
Maminka sa usmiala, no jej úsmev hneď prešiel, keď zbadala cenu šiat. Boli príliš drahé a slávnostné na to, aby si ich dievčatko oblieklo len raz.
Maminka vysvetlila dcérke, že tieto šaty sú príliš drahé, stoja veľmi veľa koruniek. No akosi to malá Zuzka nevedela pochopiť.
„Ale ja ich chcem!“ dupla nohou v obchode nahnevane Zuzka.
Hnevala sa tak, že aj jej ružová mašľa, ktorú mala na vlasoch, padla na zem.
„Vieš, zlatko, teraz na to nemám korunky, zajtra som ti pripravila veľkú oslavu. Poď, pozrieme ešte iné šaty,“ skúsila jej vysvetliť maminka s úsmevom.
Dievčatko bolo síce smutné a ešte chvíľku nahnevané, no pochopilo, že maminka má pravdu. Určite ju stálo veľa koruniek usporiadať celú zajtrajšiu oslavu.
Bude tam predsa kopec jedla, tortu, dokonca i krásnu výzdobu.
„Dobre, mami, prepáč, môžeme vybrať iné,“ povedalo dievčatko s úsmevom.
Síce sa jej tie šatočky veľmi páčili, no nakoniec kúpili iné šatočky, ktoré boli trošku lacnejšie, no aj tie boli krásne.
Bol deň oslavy a dom sa naplnil rodinou a Zuzkinými kamarátkami. Všade hrala veselá hudba, detičky sa naháňali po obývačke a dospelí si vychutnávali dobroty, ktoré maminka napiekla.
V dome vládla skvelá atmosféra, plná detského smiechu.
„Tak a teraz sa idú otvárať darčeky!“ povedala maminka, keď Zuzka sfúkla zo svojej torty jedenásť sviečok.
Dievčatko otváralo darčeky. V jednom dostala od kamošky Emy knižku a v druhom balíčku si našla lego od svojich starých rodičov.
Keď otvorila posledný darček od kamošiek, maminka prišla s taškou.
„A ešte jedna malá drobnosť pre moju poslušnú dcérku,“ povedala maminka s úsmevom a podala tašku Zuzke.
Tá otvorila tašku a neverila tomu, čo uvidela. V taške ležali tie krásne modré šaty s trblietkami!
„Mami! Ďakujem!“ povedala neveriacky Zuzka so slzami v očiach a vrhla sa maminke okolo krku.
„Veď boli drahé, mami,“ pošepkala jej do uška.
„Boli, ale ty si mi dokázala, že ti nejde o to, čo dostaneš, v obchode si pochopila, keď som ti povedala, že nemám korunky. A práve preto som sa rozhodla ťa prekvapiť,“ odvetila maminka s úsmevom.
A tak sa dievčatko ešte raz poďakovalo maminke a utekalo sa prezliecť do svojich krásnych nových šiat. Potom sa pustili do krájania chutnej torty, ktorú maminka upiekla.
Ako si tak Zuzka s rodinou a kamarátmi vychutnávala tortu, uvedomila si, že táto oslava nie je taká skvelá len preto, že dostala nové šaty a darčeky, ale preto, s kým svoje narodeniny trávi.
Všetci tu boli kvôli nej a výborne sa zabávali.
„Ďakujem, že ste prišli. Sú to tie najlepšie narodeniny,“ povedala Zuzka, keď dojedla tortu.
Všetci začali tlieskať a dievčatko bolo šťastné za to, aká skvelá jej oslava je. Veď predsa rodina a priatelia sú ten najväčší dar.
