Bol Silvester a malý Dominik sa už nevedel dočkať oslavy Nového roka. Budú hrať hry a spoločne sa zabávať. Ako každý rok s ockom ozdobovali obývačku svetielkami, farebnými balónikmi a nápismi „Šťastný Nový rok!“. Vzduchom sa niesla radosť a každý sa tešil na oslavy Silvestra a prichádzajúci Nový rok.
„Ja si budem veru želať niečo špeciálne na tento nový rok!“ povedala maminka. Chlapček z obývačky počúval ich rozhovor.
„Aké želanie si budeš želať?“ spýtal sa ocko maminy.
„To ti predsa neprezradím, až keď sa mi to prianie splní!“ zachichotala sa maminka a pustila sa späť do varenia výbornej silvestrovskej kapustnice.
„Prianie? Musím si aj ja niečo želať?“ spýtal sa chlapček rodičov, keď vošiel do kuchyne. Ocko prikývol a odvetil: „Vieš, ľudia si zvyknú na Nový rok niečo želať a chcú, aby sa im to cez rok splnilo. Musia sa však snažiť, aby sa ich sen podaril. Napríklad, keď si želajú, aby vyhrali pohár vo futbale, musia veľa trénovať, aby sa to vydarilo, a možno sa ich sen splní. Keď chcú mať dobré známky, musia sa veľa učiť,“ vysvetlil ocko malému Dominikovi, ako novoročné želania fungujú.
Dominikove očká sa rozžiarili, a tak sa zamyslel, čo by si len prial. „Veľmi dobre si však rozmysli, čo by si si prial, a nikomu to nepovedz!“ odvetil ocko múdro a pustili sa spolu so synčekom do chystania hier na oslavy Silvestra. Chlapček však celý deň premýšľal nad svojím prianím.
Keď prišli hostia, susedia i rodina, oslavy Silvestra sa mohli začať! Večer sa niesol v znamení hier, hudby a smiechu. Okrem vône kapustnice sa domom niesla i príjemná sviatočná atmosféra. Keď sa hodiny blížili k polnoci, všetci sa zhromaždili pred dom s prskávkami v rukách a čakali na odpočítavanie do polnoci. Dominik nervózne stál pri ockovi, stále rozmýšľajúc nad svojím želaním. Už vedel, čo si bude priať. Prial si, aby sa mu v hokeji viac darilo. Miloval hokej, i keď bol veľmi lenivý a často to flákal. Chlapček chcel, aby si ho tréner viacej všímal a on mohol strieľať góly a spolu s tímom vyhrávať.
„A čo ak sa mi to nesplní?“ spýtal sa Dominik ocka.
„Splní, len si musíš veriť a robiť všetko preto, aby sa to podarilo,“ odvetil ocko.
„Desať… deväť… osem…“ počítali všetci spoločne. Dominik zavrel očká a želal si, nech sa mu viac darí v hokeji a že tento rok bude preto robiť všetko. Bude viac trénovať a nebude už taký lenivý.
„Šťastný Nový rok!“ ozývalo sa z každej strany, keď na oblohe vypukol krásny mestský ohňostroj, ktorý naplnil oblohu trblietavými iskrivými farbami.
Dominik sa spolu s maminkou a ockom objali a spoločne si sľúbili, že tento rok sa ich želania splnia, nech sú akékoľvek, budú predsa preto robiť maximum. A tak aj bolo. Dominik skutočne trénoval ešte viac a lenivosť hodil za hlavu. A jeho želanie sa pomaly plnilo, v hokeji hviezdil, a nielen, že si ho tréner viac všímal, ale darilo sa mu ešte viac než kedykoľvek predtým.
