Kedysi dávno žil neďaleko šíreho mora v malej chalupe muž so ženou. Keďže bývali pri mori, tak ich remeslom bol rybolov. Muž sa každé ráno vybral k moru a tam chytal ryby až do západu slnka a žena ich vždy brala na neďaleký trh odpredať. Nebola to najvýnosnejšia práca, no stačilo im to na živobytie.
Jedno ráno, kedy sa už muž pomaly chystal na odchod, tak ho žena zastavila s malým úsmevom. „Drahý, budeme mať spolu dieťa,“ riekla žena. „My budeme rodina!“ zaradoval sa muž a objal svoju ženu. V hlave mu však ležala myšlienka, ako svoju rodinu uživí. Chcel by dať ich dieťaťu všetko, aj chalupu by sa oplatilo trocha prerobiť, no toľko peňazí z rybolovu nezarobil.
Ubehlo pár dní, kedy sa muž snažil vypytovať všetkých miestnych, či by sa pre neho nejaká práca navyše nenašla, no nik mu nepomohol. Avšak ako si tak jedného rána sedel na pobreží a chytal ryby, tak zrazu sa na breh vyplavila stará fľaša. Muž ju schmatol a takmer hodil späť do mora, keď tu si všimol maličkého papierika vnútri. Pomaly vlhký papier rozobral a zistil, že je to mapa. Nie však obyčajná, ale mapa, ktorá označovala jaskyňu na ostrove.
Čo je tam ukryté? To muž z mapy nevedel, ale rozhodol sa, že sa tam pokúsi vyplaviť. Utekal domov a z kôlne vytiahol malú drevenú loďku. Chcelo to menšie úpravy, nakoľko bola sem-tam i deravá, a tak muž do večera opravoval loďku, aby sa na druhý deň vybral na more. Keď žene vyrozprával svoj plán, tak tá nebola najšťastnejšia. Bála sa, čo sa môže po ceste stať. Čo ak sa jej muž už nevráti domov? No povedala si, že za pokus nič nedajú.
Muž na druhé ráno aj s loďkou vyrazil na more. Nevedel, koľko potrvá cesta, no krátil si ju pospevovaním. A na jeho počudovanie už k večeru dorazil na ostrov, ktorý bol na mape vyznačený. Zapálil si fakľu a vstúpil do tmavej jaskyne. Sám neuveril, aké poklady tam ponachádzal. „To musí byť poklad nejakých pirátov,“ riekol si a nabral si do vrecia toľko zlatiek, čo loďka uniesla. Svojej milej vzal z perlových náhrdelníkov, no aj prsteň so smaragdom.
Po návrate domov žena natešene vítala svojho muža. Za bohatstvo, ktoré ponachádzal, si opravili svoju chalupu na útulný dom, zvyšok ponechali pre svoje nenarodené dieťa. Od toho dňa už sa nemuseli báť, že by im čosi chýbalo. A žijú si šťastne, ak ešte nepomreli.
