Bol krásny slnečný deň, priam až horúci, a zvieratká v lese si vylihovali pod stromami, nič sa im nechcelo. Tu zrazu zajačik Chrumko dostal nápad:
„Čo keby sme si spravili piknik pri jazere? Každý by priniesol niečo, čo by sme si na piknik doniesli. Spolu sa najeme a dobre vykúpeme v tejto horúčave.“
„Dobrý nápad, maličký. Voda by bola príjemná,“ povedal medveď Brumko, ktorého mohutný kožuch naozaj hrial.
Aj líška Ryška a ježko Ferko sa pridali.
„My ideme tiež,“ povedali veveričky, ktoré začuli zvieratká pod stromom.
A tak sa každý z nich vydal hľadať niečo, čo by mohol na piknik priniesť.
Zajko bol rýchly a hneď si hopkal na neďaleké pole. Samozrejme, natrhal si tú najkrajšiu mrkvičku, no potom si všimol, že už vyrástla aj sladká kukurica, ktorá by mohla zvieratkám chutiť.
A čo vymyslela líška? Tá sa vybrala do lesa sa porozhliadnuť, ale nevedela, ako si nič nájsť. Zrazu však zacítila príjemnú vôňu ovocného koláča. Určite je kdesi blízko!
Tu zbadala za kríkmi malú chalúpku a na okne koláč, ktorý sa chladil. Potichučky sa prikradla a všimla si, že naokolo nik nie je. A tak vyskočila a do papule chytila koláč, s ktorým utiekla preč.
Medveď Brumko hneď vedel, akú pochúťku doniesť. Vedel, kde sa nachádzajú úle a v nich ten najsladší med. Vyliezol na neďaleký strom a z úľa nazbieral med do veľkej nádoby, aby si mohli všetci pochutnať rovnako ako on.
Veveričky to nemali ťažké. Doma mali totiž zásobu všelijakých orieškov, ktoré stihli nazbierať. A tak vzali zopár pre svojich lesných priateľov.
Všetci sa pobrali s nazbieranými dobrotami k jazierku, kde si pochutnali na jedle. Mrkvička, sladká kukurica, oriešky v mede, ovocný koláč – to boli dobroty! Ešte nikdy zvieratká nemali takú dobrú hostinu.
Keď sa dobre najedli, zaplávali si v jazierku a hneď im bolo lepšie. Zvieratká sa bavili, až kým nezašlo slniečko a nemusel každý ísť domov.
