Bolo raz jedno malé mestečko, a v tom mestečku to vždy žilo. Všade bol ruch a deti sa každý deň hrávali na veľkom ihrisku na predmestí. Na to ihrisko chodili aj dvaja veľmi dobrí kamaráti – Samko a Saška. Najradšej sa hrali v pieskovisku alebo sa hojdali na farebnej hojdačke, no dnes sa im akosi nič nechcelo. Prečo? Bol už horúci letný deň a deťom bolo priteplo.
„Mám chuť na poriadny kopček zmrzliny,“ riekla Saška a Samko dostal tiež chuť na studenú, sladkú pochúťku.
„Hmm… rád by som našiel také miesto, kde majú tú najlepšiu zmrzlinu,“ povedal Samko a v tom sa im v pieskovisku zjavil maličký škriatok.
„Najlepšia zmrzlina je v údolí za mestom. Sú tam vodopády tej najlepšej zmrzliny. A chute také, aké si len zaželáte,“ povedal im malý modrý škriatok.
Deti sa začudovali. Vodopády zmrzliny? Neexistuje také čosi, len v rozprávkach? No i tak nemali čo robiť, boli letné prázdniny, a tak si povedali, že by sa skúsili vydať ich hľadať.
„A kde tie vodopády nájdeme?“ opýtal sa Samko a škriatok im podal drobnučkú mapku, potom zmizol.
Saška sa naklonila k Samkovi, aby si prezrela mapku a povedala: „Vyzerá to, že nás tam dovedie lesná cestička za mestom. Nebude to tak ďaleko.“
Samko a Saška sa teda vydali na zmrzlinové dobrodružstvo. Naozaj neďaleko ihriska, kde už končilo mesto, bola úzka lesná cestička, ktorá viedla k miestu. Deti šli popri potôčiku a cestu im spríjemňoval vtáčí spev.
Cesta deti trocha unavila, no tešili sa, keď už boli skoro na mieste.
„Malo by to byť tam za tým kríkom,“ ukázal Samko na vysoké kríky, za ktorými bolo naozaj miesto ako z rozprávky. Škriatok neklamal – naozaj tam boli vodopády zo zmrzliny, každá inej farby a chute!
„Páni, to je krása!“ zvolala Saška udivene.
„Tak poďme chutnať!“ riekol Samko a vrhol sa do hnedej, čokoládovej zmrzliny. Saška zase hneď pribehla k ružovému vodopádu, ktorý bol z tej najchutnejšej jahodovej zmrzliny.
Pri týchto však neostalo. Chutnali z každej chute, aká by vám prišla na rozum – jablko, vanilka, broskyňa, citrón, čerešňa, mango a mnoho ďalších.
Keď sa deti nasýtili do popuku, vydali sa domov.
Boli vďačné malému škriatkovi, ktorý im ukázal toto zázračné miesto, kde chodia i doteraz, keď dostanú chuť na tú najlepšiu zmrzlinu na svete.
