„Už?“ „Nie, ešte nie.“ „A teraz?“ „Ešte vydrž.“ „Tak teraz?“ „Už sa priprav. Tak teraz!“ A v tej chvíli delfín Flip vyskočil z vody a hneď sa zase hlavou zaboril do rozfúkaných morských vĺn. A ešte raz a ešte raz. Vlny mu išli priamo oproti a delfín Flip sa cítil ako vták. Akoby lietal nad morskou hladinou.
Ešte že si na tie vlny počkal. Ešte že mamičku poslúchol. Teraz si ich môže užiť naplno a neodhadzujú ho inam. Hore z vody von, pekne urobiť oblúčik nad hladinou a zase späť šípku do vody.
„To je paráda!“ volal Flip do všetkých strán a užíval si vlny a chladnú vodu. Každý delfín vie, že si musí počkať na správnu vlnu. Nesmie sa unáhliť. Len tak naberie ten správny smer. Je však ešte jedna vec, kedy musí byť delfín trpezlivý a odhadnúť ten správny okamih. To mladý Flip zistil nedávno.
Stalo sa to jedného slnečného letného dňa. Delfín Flip si plával morom s kamarátmi. Bezstarostne sa pohupoval na vlnách, keď zrazu sa nad ním vytvoril tieň. „Chlapci, čo to je?“ pýtal sa Flip kamarátov a pozeral sa smerom za tieňom. „To je žralok! Pozor!“ zvolal najmenší delfín. Flip so svojimi kamarátmi dostali strach. Videli, ako okolo nich pláva mohutná a silná ryba. Vrhala na nich veľký tieň. Ten tieň patril žralokovi. Flipa a jeho kamarátov oboplával dookola a naháňal im hrôzu.
Všetci poznali, že sa s nimi žralok nechce hrať. Vedeli, že je nebezpečný, že by im mohol ublížiť. Delfíni potrebovali ochranu. Potrebovali, aby ich bolo viac a aby sa v pravý čas zhlukli a vytvorili obranu. A tak začali volať. Všetky delfíny vydávali zvláštny zvuk. Taký, aký ich rodičia bezpečne počuli. Flip a jeho kamaráti neprestávali volať a žralok neprestával okolo nich krúžiť.
Po chvíli už delfíni videli v diaľke v mori veľkú skupinu rýb. Boli to ich rodičia. Počuli volanie svojich detí a ponáhľali sa im na pomoc. Musia však vystihnúť správny okamih, zoskupiť sa a zahnať žraloka preč. Žralok musí vedieť, že ich delfínov je viac a že sa ho neboja.
Žralok oboplával malé delfíny a nebezpečne sa k nim priblížil. V tej chvíli sa skupina dospelých delfínov postavila pred tie malé. Vytvorili pred nimi takú hrádzu zo svojich tiel, že malé nebolo ani vidieť. Žralok spomalil svoj útok. Bol prekvapený, odkiaľ sa tu taká veľká obrana objavila. Vedel, že na toto nemá. Nemôže zaútočiť na takú prevahu. Po chvíli sklopil oči a odplával preč. Keď už bol jeho tieň dostatočne ďaleko, všetkým sa uľavilo.
Flip a jeho kamaráti boli šťastní, že majú tak odvážnych a múdrych rodičov, a dospelé delfíny boli radi, že držali spolu a že odhadli ten správny okamih na obranu. Flip dúfal, že keď raz vyrastie, bude aj on taký.
