Bola raz jedna džungľa, v ktorej by sme okrem pestrej prírody našli i jedovaté hady, hrozivé pavúky či všakovaké smiešne žabky. V tejto krajine zaliatej zeleňou a farbami žili aj všelijaké opičky, medzi ktorými boli tri opičky, najlepší kamaráti. Volali sa Pip, Mip a malá Mima. Kamoši v džungli stvárali rôzne šibalstvá a celá džungľa sa na ich vtipoch zabávala.
Vo výškach sa hojdali na najvyšších stromoch či strašili rôzne zvieratá, keď na ne z výšky vyskočili. Dokonca i sám veľký slon Maron sa zľakol, keď na neho z ničoho nič traja nezbedníci vyskočili a naplašili ho. Každý deň sa džungľou okrem zvukov zvierat ozývalo aj ich chichotanie. Pip žongloval s kokosmi a malý Mip sa mu snažil kokosy v rýchlosti chytiť. Popri týchto hrách ich malá Mima šteklila a tak sa všetci traja zrútili spolu s kokosmi na zem, kde sa rehotali až im slzy tiekli. A takto to bolo každým dňom.
Dnešný deň bol však iný. Malý Pip a Mip sa zobudili ešte pred tým, než slniečko vykuklo spoza stromov. Dnes mala totiž ich kamoška Mima narodeniny! Chceli ju prekvapiť veľkým, krásnym banánovým koláčom.
Nazbierali najzrelšie a najchutnejšie banány, ktoré poukladali na seba a vytvorili tým veľkú tortu. Banánovú tortu ešte ozdobili kvietkami. Avšak Pip a Mip mali za lubom aj malý žartík. Chceli predstierať, že na Mimine narodeniny zabudli.
Keď sa Mima zobudila a vykukla zo svojho brlohu, na konári ju už čakali jej šibalskí kamoši.
„Dobré ráno,“ povedal Mip a hlasno zívol.
„Dobré ráno, dnes by som len vylihoval a nič nerobil,“ povedal aj Pip a poškriabal sa na hlave, predstierajúc, že dnešok nie je nijak špeciálny.
„Súhlasím, dnes nebudeme robiť nič, len spať,“ pritakal mu Mip a tiež hlasno zívol.
Mima prekvapene pozrela na svojich kamošov. Veď predsa vedia, že má dnes narodeniny. Žeby na ňu zabudli?
„Len vylihovali a nič nerobili?“ spýtala sa ich smutne Mima a kamoši prikývli a ľahli si do svojich postieľok predstierajúc spánok.
Malá opička sa smutne odvrátila od svojich kamošov a vyliezla na lianu a spustila sa dolu. Tam si sadla na kameň a sledovala, ako sa malé žabky hrajú v drobnej mláčke. Bola smutná. Dnes mal byť predsa jej deň a jej najlepší kamoši Pip a Mip na ňu zabudli. Malá Mima ani len netušila, že Pip a Mip chceli trošku svoju kamošku potrápiť a potom ju prekvapiť.
Keď Mima odišla, kamoši vyskočili zo svojich postieľok. Vzduch bol čistý a nastal čas na oslavu! Mip zvolal všetkých kamošov z džungle a Pip išiel pre tortu, ktorú schoval v neďalekom kríku.
Ako sa Mima smutne zaoberala žabkami hrajúcimi sa v mláčke, zrazu za sebou začula hlasné zvolanie:
„Prekvapenie!“ zakričali Pip a Mip hlasno v ruke držiac banánovú tortu. Vedľa nich stáli aj iné opice, dokonca i slon Maron s rodinou a aj priateľská puma Luna, ktorá ich vždy ochraňovala pred nebezpečenstvom džungle. Všetci prišli zablahoželať malej Mime.
Mimine oči sa zrazu rozžiarili ako hviezdy na nebi. Začala skákať od radosti.
„Vy ste ma ale naplašili. Ja že ste na mňa zabudli!“ zachichotala sa Mima a objala Pipa a Mipa. A oslava sa mohla začať. Zvieratká zablahoželali malej opičke k narodeninám a všetci si spoločne dali lahodný banánový koláč, pochutili si na kokosoch a zabávali sa.
Džungľou sa ozýval chichot všetkých zvieratiek, ktoré sa na spoločnej oslave stretli a výborne sa zabávali. Mima na žartík svojich kamošov a veľké prekvapenie tak ľahko nezabudne.
