V jednej záhrade plnej ovocných stromov a kvitnúcich kvetov žila malá húsenička menom Kiki. Bola to drobná húsenica so zeleným telíčkom posiatym malými bielymi bodkami. Kiki milovala teplé lúče slnka a najradšej sa vyšplhala na kvetinku, kde sa na lupienku zohrievala.
Bol teplý májový deň a Kiki si ležala na lupeni kvetu. Sledovala štebotajúce vtáčiky lietajúce nad ňou, a včielky, ktoré zbierali sladký nektár z kvietkov.
„Tento deň je krásny!“ povedala si Kiki a spievala si pesničku, ktorú počula od kamarátov vtáčikov. Síce nevedela spievať tak krásne ako oni, rada sa k nim pridávala.

V tom zrazu Kikine vylihovanie na lupeni prerušil silný vietor. Záhradou zavial prudký prúd vetra, kvietok sa triasol a Kiki sa snažila, ako len vedela, udržať sa na ňom. Pevne sa ho držala svojimi malými nôžkami.
No ujo vietor bol príliš silný. Kiki stratila rovnováhu a z výšky dopadla priamo na trávnik.
„Áááu!“ zašepkala od bolesti. Bolelo ju celé malé telíčko, hoci dopadla na mäkkú trávu. Snažila sa vstať, no nemohla sa hýbať tak, ako predtým.
V tom ju čosi vyrušilo. Z pomedzi stebiel trávy sa objavil veľký tieň. Ku Kiki sa približoval veľký, chlpatý pavúk s ôsmimi nohami a ôsmimi hladnými očami!
Malá húsenička bola príliš ubolená, aby sa dokázala plaziť preč. Zavrela drobné oči a dúfala v zázrak — možno ju niekto zachráni.
A zrazu sa stalo niečo nevídané. Nepustil sa do nej veľký pavúk, ale niečo ju zodvihlo z trávičky. Húsenička teraz ležala v dlani malého dievčatka, ktoré sa na ňu milo usmievalo.
Bola to Viktória, malé dievčatko, ktoré bývalo v dome pri záhrade, kde Kiki žila.
„Neboj sa, maličká, ja ti pomôžem,“ zašepkala Viktória a pohladila malú húseničku po zelenom telíčku s bielymi bodkami. Viktória sa hmyzu nebála. Od malička mala rada všetky zvieratká a tvory, ktoré zavítali do ich záhrady.
A tak aj bolo. Viktória malej Kiki pomohla. Vložila ju do malej misky na parapet, aby nabrala energiu zo slniečka. Do misky jej dala trávu a kvietky, aby jej to pripomínalo domov. Každý deň sa o Kiki starala a tá sa pomaly hojila. Každým dňom bola silnejšia a silnejšia.
Jedného rána sa však stalo niečo nezvyčajné. Malá Viktória hľadela na misku, no húsenička v nej už nebola.
„Kde si, húsenička?“ spýtalo sa prekvapene dievčatko.
Zrazu sa Viktórii na nose pristál krásny zelený motýľ s bielymi a zlatými bodkami. Bola to Kiki! Z húseničky sa premenila na krásneho motýľa.
Dievčatko z radosti začalo tancovať a Kiki okolo nej veselo poletovala.
Od toho dňa, keď sa Viktória hrala na záhrade, jej kamarátka Kiki lietala okolo a sledovala ju z kvietkov či ponad ňu krásne poletovala.